Ako pre TASR uviedol hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Martin Danko, rezort práce momentálne zvažuje iný druh identifikátora, ktorý by bol kompatibilný s kartou, ale jeho zavedenie by bolo oveľa lacnejšie. Z pripomienkového konania podľa neho vyvstali skutočnosti, ktoré sa snaží rezort práce zapracovať do pripravovaného zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. "Tieto zmeny posunú účinnosť novej právnej normy o dva až tri mesiace," uviedol Danko. Finančné náklady celého systému odhadol minister práce Ľudovít Kaník v júni tohto roka na 500 miliónov Sk, náklady na jednu pracovnú kartu, ktorej prvé vydanie malo ísť na náklady systému, mali byť približne 200 Sk. Karta mala byť vybavená nezameniteľným identifikátorom a mala ju vydávať Sociálna poisťovňa.
Pôvodný návrh zákona, ktorý mal byť účinný od 1. januára budúceho roka, počítal so zavedením identifikačných kariet na sledovanie čiernej práce. Povinne ju mal so sebou nosiť každý, kto pracuje. Na základe nej by bolo možné okamžite identifikovať, či je zamestnanec zároveň vedený v systéme či už poberateľov dávky v nezamestnanosti, alebo dávok v hmotnej núdzi. Pracovnú kartu mal dostať občan po skončení povinnej školskej dochádzky, najneskôr deň pred vznikom prvého pracovnoprávneho vzťahu. Najprv mali byť kartami vybavení poberatelia dávok v hmotnej núdzi a nezamestnaní, pričom do konca roka 2006 mali túto kartu mať všetci zamestnanci a nezamestnaní na území našej republiky.
Povinnosť takejto registrácie sa však nemala vzťahovať na zamestnancov Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl a vojakov.
Ďalším nástrojom na boj proti čiernej práci by malo byť podľa zákona výrazné posilnenie právomocí Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Zákona ich z hľadiska kontroly a boja proti nelegálnej práci stavia na úroveň inšpektorátov práce. Najrozšírenejšia je na Slovensku čierna práca v odbore služieb a v stavebníctve.
