Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA 8. septembra (SITA) - Slovenská republika by mohla vstúpiť do eurozóny k 1. januáru 2009. V prípade nezapočítavania nákladov dôchodkovej reformy do deficitu verejných financií je možný vstup k 1. januáru 2008. Vyplýva to z vládou schválenej Konkretizácie stratégie prijatia eura, ktorá bližšie špecifikuje prístupový proces do eurozóny. Stratégiu vypracovalo Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska. Slovensko by podľa stratégie malo v roku 2007 splniť všetky konvergenčné kritériá.
Eurostat v prvej polovici roka rozhodol, že fiškálne náklady dôchodkovej reformy sa majú započítavať do fiškálneho deficitu. Táto otázka však nebola ešte vyriešená na politickej úrovni a na jeseň sa ňou bude zaoberať Rada ministrov financií Ecofin. SR by podľa ministra financií mala byť pripravená na obe alternatívy vstupu do eurozóny. Podľa stratégie je vstup SR do eurozóny od 1. januára 2009 splniteľný vzhľadom na súčasný stav, ako aj výhľad plnenia maastrichtských kritérií.
Kritérium pre deficit verejných financií stanovené na úrovni 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) Slovensko v súčasnosti neplní. Po započítaní nákladov dôchodkovej reformy, to znamená po zohľadnení výpadku príjmov z dôchodkového zabezpečenia v rámci druhého piliera, by kritérium pre výšku fiškálneho deficitu mala krajina splniť v roku 2007, kedy by deficit verejných financií mal dosiahnuť 3 % HDP. Bez nákladov vzniku kapitalizačného piliera by mal byť tento cieľ splnený už v roku 2006.
Na hodnotenie stability výmenného kurzu podľa maastrichtských kritérií nie sú zatiaľ podľa stratégie splnené základné systémové podmienky, ktorými sú účasť v mechanizme výmenných kurzov ERM II a stanovená centrálna parita SKK/EUR. Ako termín vstupu do ERM II prichádza podľa stratégie do úvahy obdobie od začiatku roku 2006 do konca prvého polroka 2006.
V tomto období by miera inflácie mala dosiahnuť 2,5 %, zatiaľ čo maastrichtské kritérium pre rok 2007 by podľa konvergenčných programov a programov stability jednotlivých členských krajín Európskej únie malo byť 2,8 %. V súčasnosti sa kritérium podľa správy neplní, keď priemerná úroveň harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien bola v období od júna minulého roka do mája tohto roka 8,7 %.
Kritérium pre výšku verejného dlhu Slovensko spĺňa. Referenčnú hodnotu stanovenú na 60 % HDP v minulosti SR neprekročilo. V roku 2003 predstavoval verejný dlh 511,3 mld. Sk, čo je 42,8 % HDP. V budúcom roku bude vďaka očakávanému dynamickému rastu HDP a konsolidácii bežného rozpočtového hospodárenia podiel verejného dlhu relatívne stabilizovaný na úrovni okolo 46 % HDP. V nominálnom vyjadrení sa bude verejný dlh zvyšovať aj kvôli výpadku príjmov v rámci dôchodkového systému.
V období od júna 2003 do mája tohto roka spĺňalo Slovensko aj kritérium pre výšku dlhodobých úrokových mier, keď dosiahli 5,13 %. Podľa prognóz bude do roku 2007 tendencia vývoja dlhodobých úrokových mier v SR aj v EÚ približne rovnaká, plnenie kritéria pre výšku dlhodobej úrokovej miery by preto nemalo byť ohrozené ani v nasledujúcich rokoch.
