Praha/Bratislava 27. augusta (TASR) - V malej východoslovenskej dedinke Kechnec pri hraniciach s Maďarskom nežije ani 1 000 ľudí. Keď ale človek zadá jej meno na internete, objaví anglicky písanú stránku s názvom "Kechnec Industrial Park". Je to jedna z najlepšie pripravených priemyselných zón v krajine. Do regiónu s rekordnou nezamestnanosťou už prilákala 4 zahraničných investorov, ktorí postupne vytvoria viac ako 5 000 pracovných miest, informuje o tom piatkové vydanie českého denníka Hospodářské noviny (HN).
Od chvíle, kedy pravicová vláda Mikuláša Dzurindu vlani spustila daňové a sociálne reformy, môže Slovensko lákať investorov aj inak ako lacnou pôdou a pracovnou silou - napríklad nízkymi daňami. "Zavedením reforiem Slováci vytvorili jedno z najliberálnejších prostredí v strednej a východnej Európe," uviedla v júni Medzinárodná ratingová agentúra Moodyďs a zároveň zvýšila výhľad ratingu Slovenska zo stabilného na pozitívny.
Nebyť problémov s najväčšou investíciou kórejskej automobilky Kia, mohol by si minister priemyslu Pavol Rusko len spokojne medliť ruky. Do konca prázdnin chce krajina uzatvoriť až 10 nových projektov za 33,5 miliardy korún. Slovensko si obľúbili investori z Nemecka, Južnej Kórey, Spojených štátov a Británie.
Podľa HN si oveľa horšie Slováci zvykajú na reformy. Práve tie spôsobujú teraz slovenskej vláde najväčšie problémy. Myšlienka, že od septembra sa bude na vysokých školách platiť školné, je natoľko nepopulárne, že ju parlament v júni zamietol. Zastavila sa tým celá reforma školstva, ktorá mala ozdraviť predovšetkým systém financovania vzdelávania.
Istý osud nemá ani reforma zdravotníctva, ktorá prináša okrem iného spoluúčasť pacientov na liečení, platbu za prevoz sanitkou, pobyt v nemocnici či predpis na lieky. Pred druhým čítaním v parlamente sú proti opoziční poslanci aj lekári. "Zdravie a životy občanov si zasluhujú rešpekt," píše sa v inzerátoch, ktoré lekárska komora zaplatila v slovenských denníkoch.
S tým, ako sa blížia parlamentné voľby v roku 2006, bude príležitostí k reformám stále menej. Prekážkou pravicovej vlády môže byť aj nový prezident Ivan Gašparovič, ktorý kritizuje sociálne dopady zmien.
Slabá vláda, ktorá stratila väčšinu v parlamente, môže len ťažko hľadať dostatok podpory pri opakovaných hlasovaniach.
Z niektorých ambicióznych plánov začína zľavovať aj vláda. Slovensko má napríklad stále jedny z najvyšších sociálnych odvodov pre zamestnancov a firmy. Kabinet opakovane sľuboval vo svojom programe ich zníženie. Plány ale zmenil a štátny rozpočet so znížením nepočíta, vraj kvôli nedostatku peňazí.
Vláde SR sa nedarí zredukovať ani počet úradníkov v štátnej správe. "Prezamestnanosť je značná. Hlavne v školstve a zdravotníctve je verejný sektor prebujnený," uviedol minister financií Ivan Mikloš. Ani výrazné zjednodušenie daňovej sústavy neviedlo k zníženiu počtu úradníkov na daňových úradoch.
Slováci ale počuli tento rok v lete aj dobré správy. Štatistika ukázala, že v 1. štvrťroku vzrástol HDP o 5,5 %, čím sa Slovensko zaradilo k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám v strednej Európe. Pre porovnanie, Česko si v tom istom období pohoršilo na 3,1 %, uzatvára svoje hodnotenie český denník Hospodářské noviny.
