Bratislava 20. augusta (TASR) - Podobne ako v prípade zahraničných investorov v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) si môže dávať platiť za svoje konzultačné služby pravdepodobne aj nemecký spoluvlastník Slovak Telecom (ST) - Deutsche Telecom (DT).
Uzatvorenie Zmluvy o službách strategického partnera totiž priamo predpokladá návrh privatizačnej zmluvy ST z roku 2000 v tej podobe, v akej bol slovenskej vláde predložený pred konečným schválením kontraktu s nemeckou firmou. Overenie, či túto možnosť vláda investorovi aj naozaj uznala, je však problematické, nakoľko podpísaná privatizačná zmluva je ešte stále utajená.
Pri objavení takéhoto preplácania poradenských služieb zo zdrojov SPP v plánovanej výške vyše jednej miliardy korún došlo napokon k tomu, že Ministerstvo hospodárstva SR s jeho akcionármi Ruhrgasom a Gaz de Franz vyjednalo aspoň zníženie odmeny o niekoľko stoviek miliónov.
Rovnako z návrhu zmluvy vyplýva, že investor chcel zablokovať štátu slobodné nakladanie so zostávajúcimi akciami ST. DT totiž kúpil len 51 % akcií a zostatok ešte stále vlastní štát. Návrh zmluvy totiž hovorí o tom, že až do štvrtého výročia účinnosti privatizačnej zmluvy, teda zhruba do konca tohto roku, nesmie štát bez predchádzajúceho písomného súhlasu DT predať, ani postúpiť akcie ST na iné nespriaznené subjekty, ktoré sa priamo alebo nepriamo angažujú v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb. "V prípade, že štátni akcionári chcú predať zvyšný podiel v ST, môžu tak urobiť iba v hotovosti, pričom sú povinní ponúknuť svoj podiel prednostne nemeckému akcionárovi," vyplýva z návrhu.
Podľa návrhu privatizačnej zmluvy DT tiež od vlády SR pri kúpe telekomunikácií žiadal, aby sa zdržala prijímania legislatívnych noriem, ktoré by spôsobili nárast jeho nákladov či stratu výnosov vo výške presahujúcej 10 miliónov EUR. "Slovenská republika po podpise tejto Zmluvy neprijme žiadny zákon ani nevydá žiadnu vyhlášku alebo rozhodnutie v oblasti telekomunikácií, ani nezmení žiadny takýto zákon, vyhlášku alebo rozhodnutie spôsobom, ktorý má podstatný nepriaznivý účinok," uvádza sa ďalej v návrhu Zmluvy o kúpe a upísaní akcií ST, ktorý má TASR k dispozícii.
Navyše si DT vybojoval aj odklad rozbehnutia liberalizácie slovenského trhu pevnej hlasovej komunikácie až do začiatku roku 2003. Vláda sa tak zaviazala, že telekomunikáciám zabezpečí monopolné postavenia v pevných telefonických linkách počas významne dlhšieho obdobia, ako je tomu v okolitých krajinách. Otvorenie trhu pre viacerých operátorov pritom vo všetkých krajinách viedlo k zlacneniu hovorov. Na Slovenku k tomu stále nedošlo a ešte aj dnes alternatívni operátori len čakajú na konečné cenové podmienky prepojenia so sieťami ST.
Vladimír Ondrovič z Asociácie telekomunikačných operátorov SR hovorí, že v susednej Českej republike bol tamojší Český Telekom pritlačení do uvoľňovania trhu oveľa skôr a tam zákon o úplnej liberalizácii začal platiť už od začiatku roku 2001. Nemecký vlastník, ktorý ST kúpil v roku 2000, si teda presadil, že Slovensko je za ČR pozadu o zhruba dva roky.
"V ČR výber iného operátora cez predvoľbu na telefóne bežne funguje už od začiatku vlaňajška a ceny tam neustále klesajú," hovorí Ondrovič. Podľa neho budú môcť Slováci služby iných operátorov reálne využívať až od konca tohto či začiatku budúceho roku.
Na druhej strane sa DT mal voči SR zaviazať, že do konca tohto roku zabezpečí úplnú digitalizáciu pevnej telefónnej siete na Slovensku, čo by aj malo byť podľa posledných vyjadrení firmy naozaj naplnené. Český Telekom však rovnakú úlohu podľa Ondroviča splnil už v polovici roku 2002. Rovnako do konca tohto roku mal ST v zmysle návrhu zmluvy zabezpečiť aj viac ako 45-% penetrácia hlasových telekomunikačných služieb. Do konca minulého roku mal tiež nemecký operátor preinvestovať do rozvoja hlavných aktivít ST minimálne 1 miliardu eur, čo však podľa medializovaných informácií nesplnil a teraz mu má byť udelené predlženie lehoty. ST mal tiež prijať plán, aby do konca roku 2002 zabezpečil pre každých 1 000 obyvateľov aspoň tri verejné telefónne automaty.
ST na otázky TASR súvisiace s privatizačnou zmluvou reagovať odmietol. "Slovak Telecom sa k privatizačnej zmluve nebude bližšie vyjadrovať," uviedol hovorca ST Radoslav Bielka.
DT za 51 % akcií ST a aj jeho 51-% podiel v mobilnom operátorovi EuroTel zaplatil v hotovosti 600 miliónov eur. Ďalších 400 miliónov eur vložil DT do ST formou navýšenia základného imania.