"Tak ako sa SR intenzívne usiluje o prijatie do EÚ, tak by sa nemalo opomínať nevyhnutné druhé ekonomické kodanské kritérium, ktorým je schopnosť zvládnuť konkurenčný tlak a trhové sily v rámci únie. Práve tu hrozí najväčšie riziko vstupu SR do EÚ," upozorňujú autori analytického materiálu. Prah konkurenčnej zrelosti vstupu SR do EÚ je podľa ÚSSE asi v rozmedzí 65 až 75% priemeru HDP na jedného obyvateľa v krajinách Únie, pričom v roku 1999 dosahovalo Slovensko (podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj - OECD) - vzhľadom na paritu kúpnej sily - iba asi 47% priemeru EÚ.
Významné je riziko rastu cien vyplývajúce z rozdielnych cenových hladín. SR mala totiž v roku 1999 iba 34-percentnú úroveň cenovej hladiny EÚ a len 29% cenovej hladiny Nemecka. To bude podľa analýzy možné riešiť rastom reálneho zhodnocovania kurzu slovenskej koruny na základe rastu produktivity práce. Ďalšie riziká predstavuje očakávaný rast nákladov a deregulácie cien, ako aj riziko mzdového rastu. Produktivitné riziko predstavuje hrozbu, že sa nepodarí zvýšiť kvalitatívnu konkurenčnú schopnosť na úroveň uvedeného prahu konkurenčnej zrelosti. "Predčasný vstup do Európskej únie by mohol z ekonomického hľadiska odsunúť Slovenskú republiku na zaostalú perifériu v rámci integrovaného komplexu vyspelých krajín EÚ na niekoľko budúcich desaťročí," varujú experti ÚSSE SAV vrátane jeho riaditeľa.
Keďže prognózy ústavu vzhľadom na rast HDP na obyvateľa v SR do roku 2003 sú v priemere číselne približne zhodné s prognózami rastu HDP v Európskej únii, znamená to, že v cieľovom roku 2003 bude relatívna úroveň SR voči EÚ rovnaká ako teraz - teda opäť asi 47%. Na možné približovanie v ďalších rokoch predstavuje ústav tri varianty scenárov s tempami trvalého ročného rastu HDP/obyv. na úrovni štyroch, piatich a šiestich percent. Pri najoptimistickejšom - "šesťpercentnom" variante by SR dosiahla v tomto ukazovateli 70% priemernej úrovne EÚ v roku 2015. Ak by ekonomika rástla tempom päť percent ročne (vzhľadom na jedného obyvateľa), trvalo by dosiahnutie tejto hranice (po roku 2003) viac ako 18 rokov, teda do roku 2021, a v prípade umiernenej prognózy štvorpercentného rastu do roku 2036. Priemer EÚ (teda jeho 100%) by sa v rámci uvedených alternatív dosiahol v roku 2027 (čiže za 23,6 roka - pri šesťpercentnom raste), v roku 2037 (za 34,3 roka pri 5%) alebo v roku 2066 (za 62,9 roka pri 4% rastu).
"Z uvedených skutočností vyplýva, že aj pri vysokých tempách ekonomického rastu nebude SR dosahovať ekonomické kritérium konkurencieschopnosti pravdepodobne pred rokom 2010. Predovšetkým však tieto skutočnosti dokumentujú nesmiernu náročnosť cieľa, aby sa SR v budúcich desaťročiach zaradila medzi hospodársky vyspelé krajiny sveta. Zo strany SR pri negociačnom procese s EÚ je však potrebné popri pozitívnych politických ambíciách prihliadať aj na uvedené ekonomické kritériá a riziká," konštatuje analytická správa ÚSSE.
Ako E. Mikelka uviedol v rozhovore so spravodajcom TASR, skúmanie problematiky nákladov a prínosov zo vstupu Slovenska do EÚ je jednou z ťažiskových činností ÚSSE SAV, pričom ústav spolupracuje s partnerskými pracoviskami v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. V týchto krajinách však podľa neho vlády prejavujú o výsledky výskumu oveľa väčší záujem ako na Slovensku. Tu prevažuje skôr snaha o dostihnutie susedných štátov v počte uzavretých negociačných kapitol - bez záujmu o hlbšiu analýzu s tým súvisiacich pozitívnych či negatívnych ekonomických dopadov. Analýzu ekonomickýh nákladov a prínosov si pritom pred vstupom do Európskej únie dala vypracovať aj vláda Rakúskej republiky, napriek tomu, že ekonomická úroveň Rakúska predstavovala 112% HDP na jedného obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ, pripomenul riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV.