Článok pokračuje pod video reklamou
Vedenie opozičnej strany má vážne pochybnosti o tom, či minister hospodárstva SR Pavol Rusko nepreferuje v privatizačnom boji ruskú spoločnosť InterRAO na úkor českého uchádzača ČEZ. Rozdiel medzi oboma ponukami má pritom podľa predsedu Smeru Roberta Fica predstavovať až 12 miliárd Sk v prospech českého uchádzača. Samotnú predajnú cenu pritom predseda strany odhadol na 19 až 20 miliárd Sk, čo hodnotí ako smiešnu sumu. "Zdá sa, že minister hospodárstva Pavol Rusko, ktorý sa v procese privatizácie správa, ako keby predával svoj podiel v TV Markíza, mal už dávno vybraného privatizačného šampióna," povedal dnes Fico na tlačovej besede strany Smer. Ako ďalej uviedol, Pavol Rusko už 27. mája 2004, teda ešte pred podaním oficiálnych ponúk, v televíznej relácii Sito úplne napriamo vylúčil český ČEZ z privatizácie, keď mal vyhlásiť, že "spojenie s ČEZ by nebolo výhodné."
O kompetentnosti privatizačnej komisie pochybuje aj tieňový minister hospodárstva a poslanec Národnej rady SR za stranu Smer Maroš Kondrót. Podľa jeho slov komisiu, ktorej zloženie prešlo od začiatku privatizačného tendra viacerými zmenami, majú momentálne tvoriť prevažne Ruskovi ľudia. Privatizačný proces pritom podľa Kondróta finišuje v období, ktoré je z hľadiska privatizačného výnosu nevýhodná. Pred výberom absolútneho víťaza zostáva totiž podľa Kondróta otvorených viacero dôležitých otázok, ktoré negatívne vplývajú na cenu. Navyše, Európe hrozí kvôli rastúcej spotrebe a vývoju klimatických podmienok energetická kríza.
Ruský InterRAO podal záväznú ponuku na kúpu dvojtretinového balíka akcií v konzorciu s nemeckým obchodníkom s elektrinou OstElektra. Okrem nórskeho Norsk Hydro a nemeckej E.ON Energie by ďalším partnerom rusko-nemeckého konzorcia mal byť aj francúzsky konštruktér atómových elektrární Framatome, ktorého majiteľmi sú spoločnosti Areva a Siemens. InterRAO, označovaný aj ako RAO UES International, je spoločným podnikom ruským štátom ovládaných spoločností RAO UES Rusko (60 %) a Rosenergoatom (40 %).
Záväznú ponuku na kúpu 66 % akcií SE podali okrem spomínaného rusko-nemeckého konzorcia aj taliansky Enel, český ČEZ a rakúsky Verbund, ktorého ponuka však pravdepodobne v prvom kole nebude vôbec posudzovaná. Spoločnosť totiž už v médiách prezentovala stanovisko, podľa ktorého má mať záujem len o vodné a tepelné elektrárne, a nie o celé elektrárne.
