Bratislava 4. augusta (TASR) - Návrh nového fungovania tripartizmu na Slovensku, ktorý pripravil rezort práce, nie je v rozpore s odporúčaniami Medzinárodného úradu práce (MÚP). Svojim listom o tom rezortného ministra Ľudovíta Kaníka ubezpečili predstavitelia úradu, podľa ktorých je výber foriem sociálneho dialógu na individuálnom rozhodnutí každej krajiny.
Ako úrad uvádza vo svojom stanovisku, ktoré TASR poskytol hovorca ministerstva Martin Danko, príslušný dohovor nepredpisuje žiaden osobitný postup spoločných konzultácií sociálnych partnerov. "V skutočnosti je výber charakteru a foriem takýchto postupov ponechaný na rozhodnutie každej členskej krajine, v súlade s národnou praxou. Zrušenie zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve a jeho nahradenie jediným ustanovením v zákone o organizácii činnosti vlády sa preto nezdá byť porušením dohovoru," konštatuje MÚP.
V liste sa rovnako uvádza, že ani úprava zákona o kolektívnom vyjednávaní nepredstavuje z hľadiska dohovorov úradu problém, keďže rešpektuje dobrovoľnú povahu kolektívneho vyjednávania.
Návrh novely zákona, ktorý má zrušiť doterajší zákon o tripartite a urobiť z Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva len stály poradný orgán vlády, je už v parlamente v druhom čítaní. Zákon má tiež zrušiť exkluzivitu KOZ a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR a do sociálneho dialógu sa budú môcť zapojiť všetky organizácie, ktoré preukážu svoju reprezentatívnosť. Vláda predložením návrhu zareagovala na spolitizovanie odborov, ktoré otvorene deklarovali svoju spoluprácu s opozičnou stranou SMER. Konfederácia odborových zväzov však považuje vládnu iniciatívu v tomto smere za ďalší dôkaz nezáujmu o sociálny dialóg. Odborári pritom avizovali, že sa so sťažnosťou obrátia na Medzinárodnú organizáciu práce, ktorej sekretariátom je práve Medzinárodný úrad práce a u opozičných poslancov budú lobovať za neprijatie novely.
Okrem novej podoby sociálneho dialógu zasahuje novela aj do zákona o kolektívnom vyjednávaní a podrobnejšie upravuje proces uzatvárania kolektívnych zmlúv. Umožňuje, aby vyššia kolektívna zmluva na odvetvovej úrovni bola rozšírená aj na zamestnávateľa, ktorý nie je členom príslušného zamestnávateľského zväzu. Ten s tým však musí súhlasiť.
