Poľsko odmieta, že má kontaminované zemiaky

Bratislava 30. júla (TASR) - Poľské veľvyslanectvo na Slovensku odmieta tvrdenie, že by ich zemiaky importované na Slovensko boli kontaminované. TASR ...

Bratislava 30. júla (TASR) - Poľské veľvyslanectvo na Slovensku odmieta tvrdenie, že by ich zemiaky importované na Slovensko boli kontaminované. TASR o tom informovalo Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave.

Veľvyslanectvo zároveň uvádza, že žiadna choroba zemiakov bakteriálneho, vírusového, hubového alebo podobného pôvodu, pokiaľ nie je hľuza zhnitá a je tepelne spracovaná, neohrozuje zdravie ľudí ani zvierat. V Poľsku je export kontrolovaný kompetentnými fytosanitárnymi orgánmi. Cieľom kontroly je zamedziť vývozu takých zemiakov, ktoré sú postihnuté rastlinnou nákazou. Zemiaky určené na export môžu pochádzať len od zaregistrovaných pestovateľských a obchodných subjektov. Zároveň musia spĺňať zdravotné podmienky a vlastniť certifikáty vydané Štátnou inšpekciou ochrany rastlín a semenárstva. Tá okrem iného spolupracuje aj s Pohraničnou strážou a v snahe zamedziť vývozu nakazených zemiakov z Poľska kontroluje na všetkých hraničných priechodoch so štátmi Európskej únie prevážané druhy zemiakov. Ostatné priechody sú kontrolované pohraničnou strážou, ktorá zemiaky bez príslušných certifikátov nahlasuje inšpekcii.

Inšpekcia vykonáva aj kontroly na štátnych cestách, vo veľkoskladoch či na trhoviskách. Len vďaka nim v tomto roku zaznamenala 42 prípadov prepravy zemiakov bez certifikátov, z nich bolo 15 slovenských, 7 českých a 20 pobaltských.

Za dovoz poľských zemiakov na Slovensko bez príslušného fytosanitárneho osvedčenia totiž hrozí importérovi pokuta 10 000 Sk. V prípade dovozu kontaminovanej plodiny môže sankcia dosiahnuť až 1 milión Sk. V tejto súvislosti vydal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) v Bratislave pokyn, podľa ktorého musí importér pri dovoze a následnej realizácii zemiakov na slovenskom trhu požadovať od svojich dodávateľov doklady o zdravotnom stave tejto plodiny. Tie by mali preukázať absenciu takých vysoko nákazlivých ochorení, ako sú napríklad baktériová krúžkovitosť alebo hnedá hniloba zemiaka.

Prípadné rozšírenie škodlivých organizmov do lokalít, kde sa doteraz nevyskytovali, by obmedzilo rozsah pestovateľských plôch zemiakov v SR. Nález baktériového ochorenia zemiakov u slovenských pestovateľov by totiž znamenal zákaz pestovania plodiny na príslušnej ploche na minimálne 4 roky a v prípade rakoviny zemiakov až na 10 rokov, pričom v celej oblasti by platil zvláštny pestovateľský režim. Väčšina pestovateľských oblastí sa nachádza blízko rizikového Poľska, na Orave, Liptove a na Spiši.

Pokiaľ ide o výskyt uvedených ochorení na Slovensku, rakovina bola zatiaľ zaznamenaná len v severných oblastiach, a to najmä u drobných pestovateľov, od ktorých zemiaky neputujú na širší trh. Nositeľmi chorôb môžu byť podľa riaditeľa odboru ochrany rastlín ÚKSÚP aj paradajky, cukrová repa, ľuľkovité buriny, ale aj závlahová voda.

Podľa neho je rakovinou či baktériami postihnutá takmer každá krajina Európy, hoci nie vo všetkých pestovateľských lokalitách. Tieto miesta však ostávajú pod prísnou kontrolou, čo rozširovanie nákazy znemožňuje.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 14 894
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 371
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 4 261
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 084
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 272
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 074
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 973
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 922
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 359
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 153

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník hovorí, že oligarchovia médiá skupujú kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Razenie tunela Čebrať na diaľnici D1 by sa mohlo obnoviť v januári 2018

Odhaduje to generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Ďurišin.

Investície do verejných budov už nebudú zaťažovať verejné financie

Nové pravidlá umožnia podľa MF SR zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie.

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne. S nápadom na výrobu automatických prístrojov, ktoré by vydávali peniaze 24 hodín denne, prišiel škótsky vynálezca John Shepherd-Barron.

Nemecké platy sú v priemere o 570 eur vyššie ako tie naše

Najhoršie platení sú pracujúci v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku