Bratislava 19. júla (TASR) - Maďarská opozičná strana FIDESZ síce pobáda Maďarov odsunutých zo Slovenska po druhej svetovej vojne, aby sa zaujímali o navrátenie pôdy na území severného suseda, avšak bez platného slovenského štátneho občianstva to v žiadnom prípade nemajú šancu dosiahnuť.
Platné zákony SR totiž hovoria o tom, že cudzinec bez štátneho občianstva môže byť vlastníkom slovenskej pôdy iba v tom prípade, ak je už dávnejšie zapísaný v pozemkových knihách, a ak tomu tak nie je, môže sa o pôdu neznámych vlastníkov zaujímať len v procese reštitúcií, v ktorých je však práve slovenské štátne občianstvo kľúčovou podmienkou.
"Ak ide o cudzincov, ktorí už teraz nie sú v pozemkových knihách a zároveň nemajú štátne občianstvo, k pôde sa nijako nedostanú," potvrdil generálny riaditeľ právnej sekcie Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Jozef Gaizbacher, nakoľko jedinou cestou, ako nadobudnúť vlastníctvo ku skonfiškovaným pozemkom, sú reštitúcie s vyššie spomenutou jasnou podmienkou mať slovenské štátne občianstvo. Prvé reštitúcie na území Slovenska sna pritom uzavreli ešte v roku 1992, avšak nová pravicová vláda ich znovuotvorila aj v tomto roku.
Maďari, ktorých sa snaží zaktivizovať FIDESZ, sú ale z reštitúcií vyradení. Predstavitelia FIDESZ hovoria, že pri získaní slovenskej pôdy sa dá zamerať hlavne na tie prípady, v ktorých československá komunistická diktatúra po zhabaní pozemkov v mnohých prípadoch opomenula tento stav zmeniť aj na listoch vlastníctva. To sa dá teraz podľa nich patrične využiť. Experti MP na pozemkové právo ale hovoria, že ak títo Maďari nemajú slovenské štátne občianstvo, musia využiť iné právne cesty, ako sa dostať k tejto pôde. Ak pôda, napríklad, medzitým prešla do iných rúk, je možné využiť aj súdnu žalobu, čo sa však na rozdiel od reštitúcií už spája s nemalými financiami.
Niektoré slovenské médiá už uviedli, že FIDESZ sa snaží spolupracovať aj so Stranou maďarskej koalície (SMK) z pravicovej slovenskej vlády. Tlačová tajomníčka SMK Lívia Pokstallerová na to ale reagovala, že oficiálne rokovania v tomto smere žiadne neboli.
Ešte viac problémov aj v prípade zvolenia súdnej cesty by mali Maďari pri získavaní tej pôdy, ktorá sa nachádza v 15-kilometrovom pásme okolo slovensko-maďarskej hranice. V tomto pásme totiž v roku 1949 došlo na základe takzvanej Štrbskej dohody k vzájomnej výmene obyvateľstva aj s ich majetkom.
Podľa pozemkového odboru MP sa pritom reštituenti síce môžu uchádzať aj o pôdu zhabanú ešte v rokoch 1945 a 1946 na základe Benešovych dekrétov, ale ide len o tie prípady, keď nešlo o jasne odsúdených kolaborantov a zároveň rozhodnutie o konfiškácii bolo vydané až po februári 1948.
Žiadosti reštituentov na Slovensku aktuálne prijímajú obvodné pozemkové úrady. Riaditeľ dunajskostredskej úradu Kristián Forgách ešte pred mesiacom napríklad informoval, že oni už dostali aj žiadosti nielen z Maďarska, ale aj z Izraela, Kanady či Švédska. Až na ojedinelé výnimky boli ale všetky žiadosti od ľudí so slovenským štátnym občianstvom. Ľudia bez štátneho občianstva vôbec posudzovaní neboli. Podľa neho sa jeho úrad s prípadmi, na aké upozorňuje FIDESZ, teda, že by niekto nemal na liste vlastníctva zapísané zhabanie pôdy, vôbec nestretli.