Bratislava 7. júla (TASR) - Slovensko by malo podľa prístupovej zmluvy s Európskou úniou (EÚ) zabezpečiť, aby obnoviteľné zdroje energií pokrývali do roku 2010 až 31 % jeho celkovej spotreby elektriny, ale reálne ekonomické možnosti krajiny dovoľujú tento podiel dostať len na úroveň 19 %. SR preto chce s Bruselom rokovať o zmene pôvodných cieľov v danej oblasti.
Vyplýva to zo súhrnnej správy o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energií z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorú dnes odobrila slovenská vláda. "Je potrebné o týchto skutočnostiach informovať Európsku komisiu a požiadať ju o prehodnotenie. SR by mala vychádzať z reálnych ekonomických predpokladov a na ich základe stanoviť národný indikatívny cieľ," upozorňuje vo svojej správe MH.
Smernice EÚ pritom hovoria o potrebe navýšenia spomenutého podielu obnoviteľných zdrojov na spotrebe elektriny do roku 2010 na 22,1 %. MH vo svojom materiáli v nadväznosti na to opisuje aj možnosť realizácie optimistického variantu rozvoja elektroenergetiky s navýšením slovenského podielu obnoviteľných zdrojov do roku 2010 až na 24,6 %, čo by si však vyžadovalo veľmi vysoké investície a krajina by musela naplno využívať tak energetický potenciál svojej biomasy, ako aj veterný potenciál.
Už realistická alternatíva s navýšením podielu na 19 % ráta s celkovými investíciami až v objeme 7,5 miliardy Sk, z čoho výpomoci z podporných fondov EÚ môžu podľa MH stále pokryť len asi 1,55 miliardy Sk. "Hodnota národného cieľa na úrovni 19 % je síce oproti cieľu Európskej komisie výrazne nižšia, ale je z ekonomického pohľadu dosiahnuteľná," domnieva sa MH. V roku 1999 pritom Slovensko obnoviteľnými zdrojmi pokrývalo 16 % svojej spotreby elektriny, keď prevažnú časť z toho zabezpečovali hlavne veľké vodné elektrárne.
MH konštatuje, že okrem investičnej náročnosti bránili širšiemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energií aj niektoré legislatívne bariéry. Doteraz totiž nebola stanovená minimálna alebo pevná cena výkupu tejto elektriny, čo sa má teraz napraviť pripravenou novelou zákona o regulácii sieťových odvetví. Minister hospodárstva SR Pavol Rusko však po dnešnom rokovaní kabinetu informoval, že zámer minimálnej ceny už nie je aktuálny.
MH však chce do nového zákona o energetike zaradiť aspoň povinný výkup a možnosť prednostného práva distribúcie a prenosu takejto ekologickejšej elektriny. Okrem toho chce MH zlepšiť aj informovanosť miest a obcí o využívaní podpôr EÚ.
Minister Rusko zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje sú iba doplnkové. Podľa neho aj z dôvodu nestabilnosti dodávok elektriny do rozvodnej siete, čo nastáva napríklad pri nižších stavoch riek, nemôžu tieto zdroje nahradiť veľké jadrové či tepelné elektrárne. Rusko tiež zdôrazňuje, že rozvíjanie obnoviteľných zdrojov nie je možné realizovať bez vysokej podpory štátu. Rozhodujúcu úlohu budú podľa neho stále zohrávať len veľké vodné elektrárne. Ostatné ekologické zdroje pokrývajú len niečo viac ako 3 % spotreby elektriny.
"Bez veľkej vody to je len 3,4-% podiel a je evidentné, že ani následnou podporou, ktorá by išla na úkor štátneho rozpočtu, a teda deficitu, nie sme schopní zabezpečiť vyšší podiel obnoviteľných zdrojov, ako je 4 či 5 %," hovorí Rusko.
Celkový potenciál Slovenska vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov sa vyčísľuje na 10 600 GWh ročne. V roku 2002 bol pritom reálne využitý na 50,2 % s tým, že vo väčšej miere sa využíval len potenciál veľkých vodných elektrárni. Ich celkový potenciál vo výške 5 600 GWh bol už vtedy vyčerpaný na 88 %, a tak v ich prípade už nie je veľký potenciál na rozvoj.
Potenciál malých vodných elektrárni na úrovni 1 000 GWh bol zatiaľ využitý do úrovne 25 %. Vo významnejšej 12-% miere bol potom využitý len potenciál biomasy na celkovej úrovni 1 300 GWh. Potenciál geotermálnej energie na úrovni 60 GWh, veternej energie 600 GWh, bioplynu 500 GWh a slnečnej energie 1 540 GWh sa zatiaľ v podstate využíval len na zanedbateľnej úrovni a pri investične najnáročnejšej slnečnej energii to reálne ani nie je možné.
