Ukrajinci možno budú investovať v Košiciach

Bratislava 30. júna (TASR) - Slovensko má na doriešenie svojich umŕtvených investícií v ukrajinskom Krivorožskom ťažobno-úpravárenskom kombináte (KŤUK) ...

Bratislava 30. júna (TASR) - Slovensko má na doriešenie svojich umŕtvených investícií v ukrajinskom Krivorožskom ťažobno-úpravárenskom kombináte (KŤUK) pripravenú aj takú alternatívu, ktorá by smerovala k vytvoreniu nového podniku pri východoslovenských Košiciach so zhruba 5 až 6 000 zamestnancami.

TASR o tom informoval minister hospodárstva SR Pavol Rusko, ktorý má o tomto rozostavanom kombináte na spracovanie železnej rudy rokovať aj počas svojej júlovej návštevy Ukrajiny. "To je vážny problém, ale ten chceme riešiť v prospech Slovenska tak, že máme alternatívu, aby sme uvoľnili realizáciu projektu, ktorý by mohol priniesť na východné Slovensko päť až šesťtisíc pracovných príležitosti," hovorí Rusko bez konkretizácie ďalších podrobnosti.

Dôveryhodný zdroj blízky aktivitám vlády však pre TASR uviedol, že za naznačovanou alternatívou stojí ukrajinský podnikateľ Raviľ Abubekerov. Ten mal slovenskej vláde prisľúbiť, že ak mu odovzdá svoju rozostavanú časť kombinátu, ktorá je súčasťou širšieho projektu ďalších dvoch krajín Ukrajiny a Rumunska, postaví pri Košiciach nový podnik na spracovanie kremíka a titánu. Do slovenskej časti kombinátu bolo preinvestovaných asi 10 až 11 miliárd Sk, ale veľká časť aktív je už zastaraná, a tak sa reálna hodnota má pohybovať len na úrovni 2 až 3 miliárd Sk.

Ruskov rezort spolu s investičnou agentúrou SARIO podľa dôveryhodného zdroja pripravujú už aj návrh memoranda o spolupráci, ktoré by mohli byť s Abubekerom podpísané. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda pri svojej júnovej návšteve v Kyjeve vyhlásil, že mandát na doriešenie kombinátu má práve Rusko a pre Slovensko pripadá do úvahy buď privatizácia, alebo dostavba.

Slovenská vláda však nemôže s aktívami kombinátu nakladať bez dohody s finančnou skupinou Penta, nakoľko tá dnes ovláda bývalé VSŽ, na ktoré štát ešte v roku 1992 previedol všetky práva a povinnosti súvisiace s KŤUK. V súčasnosti VSŽ už pôsobia pod obchodným názvom Slovenský investičný holding. Rovnako existenciu Abubekerovej ponuky potvrdzujú aj predstavitelia Penty, ale k jej reálnosti sú už skeptickí. Za jedinú cestu doriešenia kombinátu považuje Penta pripravovanú privatizáciu ukrajinskej časti, kde je horúcim kandidátom svetová oceliarska dvojka britsko-indická firma LNM Holding.

Projektový manažér Penty Marek Ondrejka potvrdzuje, že Abubekerov najprv oslovil ich firmu a až potom sa obrátil na Ruskov rezort. "Jeho zámery nepovažujeme za reálne a nepovažujeme za reálne ani jeho finančné krytie," hovorí Ondrejka s tým, že Abubekerov je známy prípravou viacerých projektov z oblasti energetiky či ťažby nerastných surovín, ale žiadny z nich sa nerealizoval.

Agentúra SARIO sa bližšie k celej veci odmietla vyjadriť. Jej hovorca Ondrej Žember uviedol iba toľko, že SARIO eviduje niekoľko projektov zameraných na výrobu kremíka, ktoré by sa mohli zrealizovať v regióne východného Slovenska. "Ku konkrétnemu stavu rozpracovanosti týchto projektov sa SARIO v tejto chvíli vyjadrovať nebude," povedal Žember.

Abubekerov v súčasnosti pôsobí ako prezident Ukrajinskej metalurgickej korporácie. Tá síce už v marci minulého roku zverejnila, že projekt dostavby KŤUK má už zastrešený aj dohodou s viacerými zahraničnými firmami a bankami, ale podľa informácií Penty z ukrajinských zdrojov sa doteraz ďalšie konkrétnejšie kroky neudiali.

Ondrejka z Penty dodáva, že ak slovenská vláda chce o KŤUK-u rozhodnúť samostatne, jeho firma je pripravená štátu aktíva komplexu aj odpredať. Penta požaduje asi 900 miliónov Sk, ktoré museli VSŽ v minulých rokoch vynaložiť hlavne na údržbu a stráženie objektov a strojov kombinátu. Ale Penta si sama uvedomuje problematickosť uhradenia požadovanej sumy. "Je vysoko nereálne, že štát nám teraz dobrovoľne uhradí miliardu korún," informuje Ondrejka.

Najrýchlejšie sa dá KŤUK podľa Penty vyriešiť privatizáciou ukrajinskej časti komplexu. "Zatiaľ na to na Ukrajine existuje len politický zámer. Ak sa však investor naozaj nájde, Penta s ním bude chcieť rokovať aj o predaji slovenskej časti po dohode s vládou SR alebo o spoločnej dostavbe," naznačuje plány Penty Ondrejka. Konkretizácia hodnoty slovenskej časti KŤUK je podľa Ondrejku veľmi problematická, nakoľko aj ukrajinská, najmenej rozpracovaná časť kombinátu sa má podľa návrhu zákona o privatizácii KŤUK-u predať len za jednu hryvňu.

Najvyspelejšou firmou, ktorá chce vstúpiť do spomenutej privatizácie, je podľa zdroja blízkeho aktivitám vlády aj Penty britsko-indická LNM Holding. Tento koncern má byť ako jediný dostatočne silný na to, aby mohol zainvestovať do úplnej dostavby KŤUK-u chýbajúcich zhruba 200 miliónov USD. Penta s týmto koncernom už aj priamo rokovala. "Ak budú v privatizácii úspešní, dá sa očakávať ďalšie kontaktovanie," dodal Ondrejka. LNM Holding je známy aj tým, že sa zaujímal o oceliarsku časť VSŽ, ale napokon ho porazil americký U.S. Steel. Ročne tento koncern vyrobí asi 38 miliónov ton ocele a je za Arcelorom svetovou dvojkou.

Abubekerova ponuka pre SR je založená na tom, že kremík by do svojho nového slovenského závodu dovážal z vhodného ložiska pri Spišskej Novej Vsi a titán by zasa dovážal práve z krivorožskej oblasti. Obe tieto suroviny sú však určené hlavne pre hi-tech technológie a letecký priemysel a tieto trhové segmenty už ovláda užšia skupina silných koncernov.

KŤUK sa začal budovať v roku 1986 na základe dohody medzi ZSSR, Rumunskom, Československom, Bulharskom a Nemeckom. Neskôr po geopolitických zmenách sa nástupníkom ZSSR stala Ukrajina, ktorá prebrala aj aktivity socialistického východného Nemecka a Bulharska. Nástupníkom Československa sa zasa stalo Slovensko. Kombinát mal byť uvedený do prevádzky pôvodne v roku 1990, ale práce sa zastavili a projekt zostal dokončený len asi na 65 %.

Podľa pôvodných plánov mal kombinát spracovávať ročne asi 26 miliónov ton okysličených rúd a ročne mal produkovať 10 miliónov ton peliet s minimálne 58-% obsahom železa. V najmenšej miere je dokončený hneď prvý technologický celok - dovoz rudy, ktorý má na starosti Ukrajina. Druhý slovenský celok pozostávajúci z drvenia rudy a jej magnetickej separácie je dokončený asi na 70 %. Najďalej sa dostalo Rumunsko, ktoré svoju časť samotnej výroby peliet dokončilo až na viac ako 95 %.

iha zll

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  2. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  3. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  4. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  5. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  6. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  7. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  8. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  10. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 562
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 356
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 794
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 730
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 796
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 391
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 163
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 683
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 116
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 643

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov, debatujeme o ňom do omrzenia v čase robotizácie a editovania ľudského genómu, v čase, keď máme šance aj na lepšiu budúcnosť.

DOMOV

Prieskum agentúry Focus: Smer klesá, KDH je v parlamente

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade pracujú.

EKONOMIKA

‘Prichadite k nam‘, Slovensko chce lákať ruských turistov

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú krajiny V4.

Neprehliadnite tiež

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je v súčasnosti možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov v okruhu 50 kilometrov.

Ceny ropy vzrástli

Trhy zareagovali na pokles zásob komodity v USA.

Ex-manažér koncernu ABB spreneveril sto miliónov dolárov

Motívom trestnej činnosti bolo zrejme "iba" osobné obohatenie.

Amazon ruší poplatky za dopravu, posielať balíčky bude zadarmo

Firma je jeden z naj­väč­ších e-sho­pov na svete so širokou ponukou sortimentu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop