Londýn 20. novembra (TASR) - Rozširovanie Európskej únie (EÚ) o východo- a stredoeurópske krajiny (KSVE) nesmie vytvoriť "čipkovú oponu", ktorý by rozdelila kontinent podobne, ako to počas 40 rokov robila železná opona.
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) vo svojej výročnej správe Transition Report uvádza, že je mimoriadne dôležité, aby rozšírenie pomohlo všetkým členským krajinám EBOR a nielen desiatim, ktoré sa usilujú o získanie členstva v EÚ. EBOR totiž vznikla preto, aby KSVE a štátom bývalého Sovietskeho zväzu pomáhala v transformácii na trhové ekonomiky a získala politický mandát pre podporu demokracie v regióne.
O členstvo v EÚ sa uchádza Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko a Európska komisia (EK) v minulom týždni oznámila, že rokovania s desiatimi kandidátmi - mimo Bulharska a Rumunska, no s Maltou a Cyprom - môže zavŕšiť do konca roka 2002, čo pripraví pôdu pre ich plné prijatie v roku 2004.
EBOR pritom argumentuje, že EÚ by mala kandidátskym krajinám viac pomáhať pri zvládaní nákladov na ekonomickú a politickú transformáciu, keďže hrubý domáci produkt na hlavu sa v regióne pohybuje v rozpätí od 1 500 USD (Bulharsko) po 9 000 USD (Slovinsko).
Všetky krajiny prijali kľúčové reformy a hoci prechod od komunistického k otvorenému trhu však zostáva bolestivým procesom, spomedzi 10 kandidátov sa Slovensko a Lotyšsko, ktoré začali vstupné rokovania neskôr, pripojili k popredným krajinám.
EÚ otvorila rokovania s Poľskom, ČR, Maďarskom, Slovinskom a Estónskom v roku 1997, rozhovory s druhou skupinou - Slovensko, Lotyšsko, Litva, Bulharsko a Rumunsko - v roku 1999 a okrem Bulharska a Rumunska všetky dobehli prvú skupinu.
Správa ďalej uvádza, že rozšírená EÚ musí podporovať obchod v globálnom meradle a musí otvoriť svoje trhy tovarom a službám aj z ostatných 17 členských krajín EBOR, napríklad, prostredníctvom obchodných dohôd. Podľa jej údajov víza a pracovné povolenia by mala poskytovať krajinám, susediacim s rozšírenou EÚ, aby ich nepripravila o pracovné príležitosti.
"Železná opona 40 rokov rozdeľovala Európu. Je životne dôležité, aby na nových hraniciach rozšírenej EÚ nevznikla ďbruselská čipková oponaď," cituje zo správy agentúra Reuters. Kľúčovou výzvou pre región pritom je posilnenie integračného procesu v krajinách, ktoré sa nepripájajú k EÚ, predovšetkým prostredníctvom rýchlejšieho prijímania do Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Členovia WTO sa minulý týždeň dohodli o otvorení nového kola svetových obchodných rokovaní a EBOR upozorňuje, že tento nový impulz pre liberalizáciu obchodu môže pomôcť dovnútra orientovaným reformným ekonomikám zamerať sa aj smerom von. Podľa jej údajov ak niekedy existovala skupina štátov, pre ktoré má globalizácia pozitívny a rozsiahly prínos, tak sú to práve KSVE.
Región sa vynoril z dlhého obdobia komunizmu a ekonomickej samostatnosti v rámci Rady vzájomnej hospodárskej spolupráce. Produkcia bola mimoriadne špecializovaná a často sa sústreďovala v obrovských továrniach, takže krajiny sa musia otvoriť svetovému hospodárstvu. Zároveň musia vytvoriť siete sociálneho zabezpečenia, aby pomohli ľuďom, ktorých živobytie zničila integrácia.
Problémy sú v celom regióne podobné: veľké deficity rozpočtu, nadmerné výdavky na sociálne zabezpečenie, nedokončené reformy dôchodkového zabezpečenia, pomalá reštrukturalizácia priemyslu, slabé akciové trhy a neschopnosť presmerovať zdroje zo stratových štátnych železníc do výstavby ciest.
Existujú však aj výnimky, ktoré ukazujú, že po 10 rokoch po kolapse komunizmu niektoré krajiny robia viac, než stanovuje ich "domáci poriadok". Napríklad, ČR, ktorou koncom 90. rokov otriasla banková kríza, v tomto roku predajom Komerčnej banky francúzskej Société Générale za miliardu dolárov dokončila privatizáciu bánk.
Estónsko zas sprivatizovalo štátne železnice, voči čomu sa však ostatné kandidátskej krajiny bránili. Poľsko vytvorilo rozsiahly akciový trh, ktorý profituje z investícií penzijných fondov, vytvorených pred dvoma rokmi.
EBOR vo svojej správe ďalej upozorňuje na potrebu medzinárodnej spolupráce pri zásobovaní elektrickou energiou a pri zlepšovaní energetickej efektívnosti v regióne. Využívanie energie v súvislosti s ekonomickou produkciou deväť- až 13-násobne prevyšuje úroveň v EÚ a emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt dosahuje troj- až deväťnásobok únie.
* 1 sov
