Viedeň 26. mája (TASR) - Nijaké poučenie sa nevyvodilo z Temelína? Takýto titulok dostal komentár v rakúskom denníku Der Standard k najnovšej protislovenskej a zúrivej antiatómovej kampani po tom, čo minister Pavol Rusko ohlásil úmysel dobudovať dva jadrové bloky v Mochovciach. Postoj k téme ešte presnejšie vyjadruje podtitulok: "Aj v prípade Slovenska: Rakúska antiatómová politika je kontraproduktívna".
Autor komentára Josef Kirchengast rekapituluje históriu ostrých rakúskych protestov proti sprevádzkovaniu českej jadrovej elektrárne Temelín. Protestovali proti nej všetky rakúske politické strany. Uskutočnili sa blokády rakúsko-českých hraníc a mnohé ďalšie akcie, ktoré mali viesť k nespusteniu "jadrového reaktora v dezolátnom stave". To všetko, čo sa urobilo na rakúskej strane, bolo len v klasickom zmysle kontraproduktívne. Dokonca aj mnohí Česi, ktorí sa stavali s pochybnosťami k využívaniu atómovej energie na výrobu elektriny, sa postavili za svoju vládu.
Podobný scenár sa opakuje teraz aj v prípade Mochovce. Otázkou je, či sa Rusko vôbec so svojím návrhom presadí vo vláde. Druhou otázkou bude, či sa investori budú hrnúť do privatizácie slovenských elektrární, ak získanie podielov v nich je spojené s viacmiliardovým záväzkom investovať do dokončenia Mochoviec.
Podľa Kirchengasta sú rakúske hlasné reakcie na Ruskove vyjadrenia unáhlené; v každom prípade však nemúdre. Citoval Róberta Fica z roku 1999 o tom, že "je našou povinnosťou viesť diplomatickú vojnu s Rakúskom, tak isto ako ju úspešne viedli Česi". V komentári sa uvádza: "Človek ako Fico so svojím citom pre to, čo u ľudí zaberie, na takúto príležitosť len čakal. Chce niekto jemu a iným populistom dodávať muníciu pre 'diplomatickú vojnu' s Rakúskom, a tým ohrozovať dobré susedské vzťahy? A to práve krátko po vstupe Slovenska do EÚ?"
Faktom je, že Slovákom nemôže nikto zabrániť budovať jadrovú energetiku, keď sa pre to rozhodnú. Rakúsko by sa malo zamerať na stredobod problému - ním je zmluva z roku 1957 o Euroatóme. Ňou sa pre toto odvetvie výroby elektrickej energie vyhradil dominantný priestor. Jeho výsadné postavenie nie je zlučiteľné s vlastnými zákonmi EÚ o hospodárskej súťaži a zákonmi o liberalizácii trhu s elektrickou energiou.
Rastúca spotreba elektrickej energie v nových členských krajinách robí túto tému ešte ostrejšou. Preto je podľa autora komentára o to dôležitejšie, aby sa predkladali reálne alternatívne scenáre. Dôraz kladie na slovo "reálne". Lebo oficiálna rakúska doktrína o strednej Európe bez jadrových elektrární je ilúziou.