Bratislava 20. mája (TASR) - Slovenskí mliekari opätovne upozorňujú na zhoršenie odbytu svojich výrobkov, čo ohrozuje celý sektor výroby mlieka. Osobitne sa podľa nich zhoršila situáciu po májovom vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ), nakoľko na domáci trh sa voľne dostavajú mliečne výrobky z okolitých krajín. Ich mliekari totiž dokážu na slovenský trh prísť s nižšími cenami, čo je ale podľa Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) iba výsledkom toho, že okolité krajiny v posledných mesiacoch pred rozšírením únie svoje mliekarenstvo podporovali oveľa viac ako Slovensko.
"Ich nižšia cena nie je dosiahnutá konkurenčnými výhodami či vyššou produktivitou, ale formou štátnej podpory a lepšej východiskovej situácie pri vstupe do EÚ. Súčasná situácia na Slovensku je aj výsledkom nedostatočnej trhovej regulácie z minulosti," uviedol predseda SMZ Ján Blcháč.
Zväz upozorňuje, že napríklad Česká republika svojich mliekarov hneď na začiatku tohto roka podporila jednou miliardou korún a na Slovensku to bolo najprv iba 100 miliónov Sk a až neskôr bolo v marci uvoľnených ďalších 154 miliónov Sk. Už od vlaňajška pritom na svetových trhoch panuje prebytok mliečnych výrobkov, a tak sú dolu tlačené aj ich ceny. Už rok 2003 tak slovenské mliekarne uzavreli s asi trištvrtemiliardovou stratou.
SMZ preto vyzýva na otvorenú diskusiu o zvládnutí situácie na trhu s mliekom, do ktorej by mali vstúpiť aj jeho prvovýrobcovia, zodpovední zástupcovia vlády i obchodné reťazce. "Ak sa budú účastnícke strany nečinne prizerať, hrozí kolaps v oblasti výroby a spracovania mlieka, ktorý bude mať za následok aj ohrozenie prvovýroby," upozorňuje vedenie zväzu. Blcháč konkretizoval, že by chcel od Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR počuť možné riešenie, ako by sa dalo pri dodržaní pravidiel EÚ napomôcť stabilizácii neustále klesajúcich cien mliečnych výrobkov. Získaním dotačných podpôr na zlacnenie predávanej produkcie by chceli mliekarne oživiť svoj odbyt.
Mliekarom sa nepáči ani to, že Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR ešte stále nerozbehlo sľubovaný osobitný program čerpania dotácií na školské mlieko a zatiaľ nie je zabezpečená ani akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry. "Ohľadom niektorých licencií sú slovenskí producenti oficiálne posielaní na platobné agentúry v Prahe alebo vo Viedni," sťažuje sa SMZ.
Medzi ďalšie negatívne faktory slovenskí mliekari zaraďujú aj to, že Slovensko ma v porovnaní s okolitými štátmi na potraviny najvyššiu DPH a zároveň kúpyschopnosť obyvateľstva je naopak najnižšia. Veľmi slabá je potom aj celková spotreba. Slovák ročne skonzumuje asi 166 kg mlieka a mliečnych výrobkov, zatiaľ čo Čech 222 kg a Poliak dokonca až 284 kg.
