BRATISLAVA 4. mája (SITA) - Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska vzrastie v tomto roku o 4,3 % a v roku 2005 by mal posilniť o 4,5 % po tom, ako v minulom roku zaznamenal rast o 4,2 %. Uviedla to medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor`s (S&P) v ratingovej správe o Slovenskej republike. HDP na obyvateľa by mal v tomto roku dosiahnuť 7 500 USD a v budúcom roku 8 090 USD. Standard & Poor`s odhaduje, že deficit verejných financií dosiahne v tomto roku 3,9% HDP, keď v roku 2002 dosiahol 7,4 %. Podiel dlhu Slovenskej republiky na HDP by mal postupne klesnúť na plánovaných 43,3 % HDP v roku 2004, keď v roku 2002 dosiahol 47 %.
V marci Standard & Poor`s Ratings Services zvýšila ratingy SR pre devízové záväzky na úroveň BBB+/A-2 z predchádzajúcich BBB/A-3. Výhľad pre ratingy devízových záväzkov je pozitívny. Agentúra zároveň potvrdila ratingy Slovenska pre záväzky v domácej mene na A-/A-2. Výhľad pre rating záväzkov v domácej mene je stabilný. Agentúra udelila pozitívny výhľad devízovým záväzkom kvôli očakávaniu, že krajina bude pokračovať v ekonomických reformách a v reformách verejného sektora, aj keď sú politicky náročné.
Pokračujúce znižovanie vládneho deficitu spolu s ďalšími reformami v hlavných sektoroch ekonomiky, podporí zlepšovanie úverovej dôveryhodnosti SR v nasledujúcich dvoch rokoch. Stabilný výhľad záväzkov v domácej mene odráža očakávanie Standard & Poor`s, že sa Slovensko stane v roku 2009 členom Európskej menovej únie (EMÚ), čo bude rezultovať aj do vyrovnania ratingov v lokálnej a zahraničnej mene.
Vládna rozhodnosť zredukovať fiškálne deficity v strednodobom horizonte je v SR silnejšia ako v Poľsku, ČR, alebo Maďarsku. Očakáva sa, že politické problémy v Poľsku a ČR budú odďaľovať fiškálne reformy, kým maďarská vláda iba nedávno zaviedla opatrenia na zabrzdenie rastu výdavkov. Slovenská republika narozdiel od týchto krajín odštartovala podľa S&P ambiciózny program fiškálnej reformy v zdaňovaní, dôchodkoch, a sociálnych výdavkoch. Nedávne reformy na Slovensku priblížili daňový systém k systémom baltických krajín, a zvýšili jeho konkurencieschopnosť voči väčším konkurentom SR a zatraktívnili ho pre medzinárodných investorov. Slovenská republika je taktiež pokročilejšia voči ČR v rámci dôchodkovej reformy, čo je tradične dôležité fiškálne bremeno, avšak zaostáva za baltickými krajinami, Poľskom a Maďarskom, ktoré už zrealizovali aj druhý pilier.
HDP na obyvateľa je v SR na úrovni 49 % priemeru súčasných pätnástich krajín európskej únie (EÚ). Produktivita práce v SR bola v roku 2002 na úrovni 52 % priemeru EÚ. Slovenská republika už začala ťažiť zo zlepšenej politickej stability a rozhodného prístupu k reformám. SR zaostáva v efektivite verejného sektora a taktiež transparentnosti, čomu by mala čeliť, aby sa ekonomika stala konkurencieschopnejšou. Slovensko taktiež pokročilo v premene jeho medzinárodného imidžu a získava viac zahraničných investícií. SR dohnala v tomto ohľade pôvodne vyspelejšie krajiny, ako Poľsko a ČR. Napríklad ročný príliv priamych zahraničných investícií (PZI) je v prepočte na obyvateľa medzi najlepšími v regióne.
Pokračujúca reštrukturalizácia a privatizácia bankového, energetického, plynového, a iných strategických sektorov, ako aj dôležité zmeny v štruktúre podnikateľskej regulácie značne posilnili ekonomiku a sú kľúčovými pre udržateľné dlhodobejšie výsledky. Oficiálny stredno až dlhodobý rastový trend ekonomiky SR sa odhaduje na úrovni 4 % až 4,5 %. Standard & Poor`s považuje tieto odhady za racionálne a dosiahnuteľné vzhľadom na rozsiahle investície v automobilovom priemysle.
(1 USD = 33,758 SKK)
