Ako informuje agentúra Reuters, Irak v súčasnosti ťaží približne tri milióny b/d.
Ministerstvo ropného priemyslu za týmto účelom opravuje ropné polia a spúšťa nové ropné vrty v rôzynch častiach krajiny. Vývoz ropy na základe programu OSN v súčasnosti zabezpečujú terminály Ceyhan (Turecko) a Mina al-Bakr (Perzský záliv), ktoré si túto úlohu ponechajú aj v prípade zvýšenia.
Súčasná vývozná kapacita iracko-tureckého ropovodu dosahuje 1,6 milióna b/d a modernizovaný ropný terminál v Khor al-Amaya na juhu Iraku bude čoskoro uvedený do prevádzky. Ďalšiu vývoznú možnosť ponúka nový iracko-sýrsky ropovod s kapacitou 1,4 milióna b/d, ktorý má prechádzať sýrskym a libanonským územím. Súčasný ropovod medzi Sýriou a Irakom má totiž viac než 70 rokov a je už zastaraný.
Irak podľa obchodných sankcií OSN môže síce predávať neobmedzené množstvo ropy, avšak len na nákup potravín a liekov pre obyvateľstvo. Udržateľná úroveň vývozu v súčasnosti dosahuje približne 2,4 milióna b/d, čo obsahuje vývoz do Jordánska mimo programu OSN. Podľa údajov organizácie Irak vo februári vyviezol len 1,3 milióna b/d, keďže odberatelia odmietli platiť najnovšiu prirážku.
Bagdad môže nakupovať náhradné diely a vybavenie pre ropný sektor v hodnote 1,2 miliardy USD ročne. Ministerstvo ropného priemyslu však obviňuje komisiu OSN pre Irak z úmyselného odkladania podpísania zmlúv o náhradných dieloch na opravu ropných zariadení, ktoré poškodilo bombardovanie počas vojny v Perzskom zálive.