BRATISLAVA 4. mája (SITA) - Ministerstvo financií SR (MF) je podľa ministra financií Ivana Mikloša ochotné rokovať so zástupcami samospráv o ich požiadavke týkajúcej sa garancie minimálneho výnosu dane z príjmu. Samosprávy totiž podľa neho požadujú, aby im štát v rámci fiškálnej decentralizácie zaručil výnosy dane z príjmu stanovené v štátnom rozpočte alebo to, aby výnosy nepoklesli v reálnom vyjadrení. V prípade, že výber dane bude nižší ako v rozpočte, môže štát samosprávam rozdiel doplatiť, ale keď bude výber vyšší ako v rozpočte, rozdiel by mal byť podľa Mikloša príjmom štátu. "Nedá sa znášať len riziká a mať len potenciálne zisky," skonštatoval.
Nestanovenie takejto poistky by podľa ministra mohlo mať aj pozitívny efekt, lebo v záujme samosprávy by bolo podporovať zdravý ekonomický vývoj na Slovensku. Pri stanovení takejto poistky by však mohol byť zo strany samospráv tlak na zvyšovanie platov vo verejnom sektore, aby sa im krátkodobo zvýšili príjmy z dane z príjmov fyzických osôb. "Ak sa nič nepredvídateľné nestane a reformy budú pokračovať, predpokladáme výrazný nárast reálnych miezd. Aj to je dôvod prečo je fiškálna decentralizácia v navrhovanej podobe výhodná pre obce a mestá," dodal Mikloš.
Stále ostáva otvorená otázka kontroly vlastných príjmov samosprávy, kam budú patriť aj príjmy z miestnych daní. MF totiž navrhuje, aby štát kontroloval použitie výnosu dane z príjmov fyzických osôb, samosprávy však nevidia dôvod kontroly ich vlastných príjmov. "Som za čo najprísnejšiu kontrolu týchto zdrojov," uviedol Mikloš, podľa ktorého doterajšie výsledky kontroly rezortu financií ukázali, že asi 15 % minuloročných požiadaviek na dofinancovanie školstva bolo neopodstatnených. Školy totiž požadovali preplatiť jednu vec dvakrát, alebo žiadali zaplatiť staré záväzky, ktoré nemali byť hradené z týchto prostriedkov.
Predstavitelia samosprávy sú nespokojní s tým, že na financovanie prenesených kompetencií dostali menej peňazí, ako bolo vyčlenené na tento rok v štátnom rozpočte. Problém je však podľa Mikloša v spôsobe distribúcie peňazí, nie v nedostatočnom objeme. Jednotlivé rezorty a kapitoly, prostredníctvom ktorých sa kompetencie financujú, si totiž podľa neho vytvorili rezervy. V budúcom roku by si samospráva po spustení fiškálnej decentralizácie nemala prilepšiť, v roku 2006 by sa však jej príjmy mali zvýšiť o 1,4 mld. Sk a v nasledujúcom roku o 3,1 mld. Sk. Pod nárast príjmov by sa pritom mali podpísať vyššie výnosy z dane z nehnuteľností a dane z príjmov fyzických osôb.
Pripomienkové konanie k trom zákonom a jednému nariadeniu vlády týkajúcim sa fiškálnej decentralizácie sa končí 7. mája. Do piatku očakáva MF pripomienky a v priebehu budúceho týždňa ich vyhodnotí. Do konca mája by totiž podľa Mikloša mali ministri schváliť zákony aj nariadenie vlády. Parlament by sa potom právnymi normami mohol zaoberať od júna do septembra alebo októbra.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.