Bratislava 29. apríla (TASR) - Ako členský štát Európskej únie (EÚ) bude SR v najbližších troch rokoch čerpať z Kohézneho a štrukturálnych fondov 476 miliónov EUR na železničné či diaľničné infraštruktúrne projekty.
Možnosť čerpania europeňazí na modernizáciu medzinárodných železničných koridorov, letiskových terminálov a výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré Slovensko spoja s úniou a prispejú k lepšej interoperabilite európskych dopravných sietí, je jednou z kladných stránok vstupu do EÚ.
Financie z únie získa SR napríklad na diaľničný úsek D1 Mengusovce-Jánovce, ale aj na ťah D1 Sverepec-Považská Bystrica, ktorý leží na priamke, spájajúcej Bratislavu a Žilinu. Diaľničné spojenie z Bratislavy do Viedne a zo Žiliny do Gdanska zaradil len nedávno Európsky parlament (EP) medzi prioritné projekty európskych dopravných koridorov. Únia v horizonte troch rokov finančne podporí aj modernizáciu železničných tratí Piešťany-Nové Mesto nad Váhom a Žilina-Krásno nad Kysucou.
Cestní dopravcovia vidia hlavný prínos pristúpenia k EÚ v zrušení prepravných povolení na vykonávanie medzinárodnej nákladnej prepravy a ich nahradení eurolicenciami. Na tie bude mať nárok každý dopravca po splnení stanovených kritérií, ich počet nebude na rozdiel od doterajších povolení obmedzený, uviedol TASR expert na medzinárodnú cestnú dopravu František Turák.
Eurolicencie budú slúžiť na tranzit, bilaterálnu i treťoštátnu dopravu. Oblasti kabotáže, u ktorej budú môcť štáty využiť ochranné sedemročné prechodné obdobie, sa eurolicencie netýkajú. Licencie prispejú podľa Turáka k väčšej konkurencii medzi slovenskými dopravcami. Zahraničných kamionistov sa podľa neho dopravcovia zo SR neobávajú, ich konkurenčná výhoda totiž spočíva v cene, operatívnosti, serióznosti a pracovitosti, dodal. Obavy však môžu mať slovenskí dopravcovia v súvislosti so sprísnenými kontrolami technického stavu vozidiel, predovšetkým v Rakúsku. Medzinárodná nákladná doprava s nečlenskými štátmi únie bude i naďalej fungovať na báze povolení. Turák však apeluje na ich recipročné zrušenie, čo by prispelo k ešte väčšej liberalizácii.
Cestní dopravcovia očakávajú do vstupu do EÚ navyše aj skrátenie prepravných časov o pol dňa až o jeden deň.
Vstup do EÚ postihne v oblasti prepravy negatívne časť zamestnancov špedičných spoločností, ktorí v dôsledku zníženia colno-deklarantskej administratívy stratia prácu. Podľa odhadov špeditérov by malo ísť približne o tisíc ľudí, vrátane zamestnancov colných oddelení veľkých podnikov či železníc. V Železničnej spoločnosti (ZSSK), a. s., bude musieť z celkového počtu 181 colných deklarantov opustiť svoje pracovné miesta minimálne 51, uviedol hovorca firmy Miloš Čikovský.
"V leteckej doprave bude mať vstup do únie vplyv na skrátenie časov výstupných kontrol pasažierov," povedal hovorca Slovenských aerolínií (SA), a. s., Marek Reviľák. Členstvo v spoločenstve navyše zníži pre leteckých dopravcov administratívnu náročnosť získavania povolení na výkon leteckej prepravy z iného štátu, než v ktorom majú svoje sídlo. Vstup do únie zároveň podľa Reviľáka zvýši medzi dopravcami konkurenciu. Po 1. máji už vstupujú na slovenský trh zahraničné spoločnosti Lufthansa a Austrian Airlines.
Pokiaľ ide o bezcolný a bezdaňový predaj na letiskách, takzvané duty free shops budú fungovať aj po vstupe do únie, avšak nakupovať za nižšie ceny budú môcť len tí cestujúci, ktorí preukážu, že cestujú z alebo do nečlenského štátu.
Ceny áut by mali podľa distribútorov v dlhšom časovom horizonte rásť, a to v dôsledku vyšších bezpečnostných kritérií, ale aj zrušenia výnimiek, ktoré dnes umožňujú uplatňovanie odlišných cien tej istej značky pre odlišné trhy.
