Bratislava 28. apríla (TASR) - Slovenským poľnohospodárom síce vstup do Európskej únie prinesie významne vyššie dotácie ako doteraz, ale pri vyššej konkurencii bude musieť z trhu odísť ešte zhruba pätina slabšie pripravených agropodnikov. Mali by ich však nahradiť úspešnejší farmári schopní rozvoja. Obyvateľstvo zasa musí rátať s tým, že za potraviny bude v únii platiť asi o desatinu viac ako doteraz.
Ako ďalej informuje námestník riaditeľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva SR Marian Božik, vnútorná poľnohospodárska politika únie totiž svojimi intervenčnými cenami či vyššími clami zvýši hlavne ceny cukru a ryže, ale viac porastú spotrebiteľské ceny hovädziny. Naopak, ošípané i hydina, ktoré ani v EÚ nepatria medzi regulované komodity a je u nich voľná konkurencia, si majú ceny udržať. Zemiaky majú dokonca zlacnieť, pretože európski producenti majú pri tejto komodite oveľa vyššiu produktivitu s hektárovými výnosmi presahujúcimi až úroveň 40 ton.
Ceny potravín v SR budú podľa Božika po vstupe do EÚ závisieť aj od konkurencie v obchodnej sieti. "Nie je možné, aby sa naše ceny dostali na úroveň v Nemecku. Nárast bude miernejší a predpokladáme, že potraviny celkovo zdražejú asi o 10 %," hovorí Božik. Dodal, že napríklad chlieb môže zdražieť o 2 či 3 Sk. Navyše, aj v samotnej únii sa podľa neho vytvára tlak na zníženie vysokých intervenčných cien a od roku 2007 by už mohli ceny potravín klesať.
Konkurencieschopnosť domáceho agrosektora napriek vyšším európskym dotáciám má však závisieť aj od toho, ako im bude ochotná poskytovať dodatočné zdroje aj vláda, nakoľko ich podpory budú podľa dohodnutých podmienok stále nižšie ako v pôvodných krajinách únie a nižšie aj ako u susediacich kandidátov. V súvislosti so zvýšením dotácií agrorezortu má tento rok Ministerstvo pôdohospodárstva SR už aj z verejných zdrojov EÚ prerozdeliť celkovo takmer 19 miliárd Sk, pričom ostatných rokoch to bolo len zhruba 12 či 13 miliárd Sk. Podľa Božika to vytvára predpoklad na to, aby poľnovýroba v tomto roku skončila so ziskom na úrovni 2,5 až 3 miliárd Sk.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Ivan Oravec však pripomína, že dotácie konkurencie na spoločnom rozšírenom trhu EÚ budú ešte vyššie. Domáci farmári totiž z priamych platieb podľa šéfa SPPK dostanú len asi 44 EUR na jeden hektár, ale v Maďarsku to bude až 70 EUR a v Českej republike 57 EUR. Navyše, slovenský agrosektor má podľa Oravca aj zlú štartovaciu pozíciu ovplyvnenú domácimi problémami. "Vysoké škody z vlaňajšieho sucha nám štát nahradil len 400 miliónmi Sk, a tak sme minulý rok ukončili s dvojmiliardovou stratou. Nečakali sme, že do únie pôjdeme na kolenách. Po suchu sme finančne vyčerpaní," hovorí Oravec.
Budúci rok môže byť podľa Oravca tiež veľmi rizikový, nakoľko Ministerstvo financií SR navrhuje dorovnanie priamych platieb z vlastného národného rozpočtu len do 40 % priemeru pôvodných členov únie, aj keď Brusel povoľuje až do 60 %. "Pre nás je to absolútne neprijateľné," hovorí šéf komory. Božik k tomu dodáva, že pri takýchto priamych platbách by sa slovenský agrosektor opäť dostal do straty a dovozy potravín by sa zvýšili o zhruba 2 miliardy Sk.
Vo všeobecnosti by mala byť domáca poľnovýroba podľa Božika konkurencieschopná v pestovaní obilnín, olejnín či cukrovej repy. Problémy môžu byť naopak pri už spomenutých zemiakoch, kde je produktivita nízka. V živočíšnej výrobe bude mať Slovensko problémy s menej produktívnym chovom ošípaných, ale sektor hovädzieho dobytka i hydiny je už pripravený lepšie. Problémom domáceho poľnohospodárstva je podľa Božika aj technická a technologická zastaranosť. Práve podporné investičné programy EÚ by to mali zmeniť.
Vstup do EÚ so sebou priniesol aj zvýšenie hygienických noriem, keď sa muselo zavrieť až okolo 215 potravinárskych podnikov hlavne bitúnkov. Zostávajúce kapacity však na spracovanie domácej živočíšnej produkcie plne postačujú. Slováci nemusia mať v EÚ obavy zo zákazu tradičných domácich zabíjačiek, nakoľko pre vlastnú potrebu budú môcť ošípané, kozy či ovce zabíjať aj na vlastných dvoroch. Na bitúnky budú musieť chodiť pre riziko nákazy BSE iba s hovädzím dobytkom.
Vstup do EÚ zasiahol aj do tradičných názvov niektorých potravín, ale bryndzu si Slovensko vyrokovalo. Museli sa zmeniť napríklad názvy niektorých tradičných liehovín. Problém uznania Tokajskej vinohradníckej oblasti sa má s južným susedom Maďarskom uzavrieť až po rozšírení únie.
Pred vstupom si Slovensko s EÚ vyjednalo aj prechodné 7-ročné obdobie na predaj pôdy cudzím štátnym príslušníkom. Ihneď po vstupe však môžu kupovať slovenskú poľnohospodársku pôdu tí zahraničný podnikatelia, ktorí na nej už najmenej tri roky hospodárili.
iha zll
