V zátoke sa nevyskytujú morské búrky a zo seizmického hľadiska je úplne bezpečná. Elektráreň bude mať reaktor typu KLT-40. Doteraz sa používa na pohon ruských ľadoborcov a jadrových ponoriek. Projekt už úspešne prešiel aj vedeckou oponentúrou a za zmysluplný ho považujú aj politické orgány. Reaktor bude mať výkon 70 megawattov. Životnosť reaktora by mala dosiahnuť 280 000 hodín, teda takmer 32 rokov. Plávajúca elektráreň dokáže zásobovať mesto s 50 000 obyvateľmi.
Rakúsky denník Der Standard uviedol, že o spolufinancovaní projektu rokuje s ruskou stranou aj Čína. Podobné elektrárne by chcela budovať v blízkosti svojho pobrežia aj India. Záujmom oboch krajín však nie je ani tak zabezpečiť obyvateľstvo v redšie obývaných oblastiach elektrickou energiou, ako využiť obohatený urán, potrebný pre tento typ reaktora, na výrobu atómových bômb. V reaktoroch na plavidlách sa z úsporných dôvodov používa 60-% obohatený urán. Z uránu, ktorý sa používa v takomto reaktore, sa dajú vyrobiť desiatky jadrových bômb.
Myšlienka plávajúcich jadrových elektrární sa zrodila ešte v roku 1969 v USA, avšak občianske protesty jej realizáciu znemožnili. V Kanade sa vzdali plánov na budovanie týchto malých elektrární z obáv ďalšieho šírenia jadrových zbraní.