tejto skupiny všetky asociované krajiny zo strednej a východnej Európy bez toho, aby akokoľvek preverovala podmienky jednotlivých štátov. Štátna veterinárna správa sa voči zaradeniu do tretej skupiny odvolala a všetko úsilie slovenského agrorezortu smeruje k tomu, aby bolo Slovensko definitívne zaradené do druhej skupiny.
SR je v súčasnosti jednou z mála krajín v Európe, ktoré chorobu "šialených kráv" zatiaľ neeviduje. Túto skutočnosť je podľa P. Koncoša potrebné využiť a hľadať možnosti vývozu prebytkového dobytka do krajín v Európe i mimo nej, ktoré hovädzie mäso z čistých zdrojov dovážajú. Bez podpory chovateľov a stabilizácie chovu však vývoz nebude možný, pretože stavy hovädzieho dobytka a kráv sú na Slovensku na hranici únosnosti. V minulom roku sa stavy hovädzieho dobytka znížili o 2,8 % na 646 tisíc kusov, stavy kráv poklesli o 1,1 % na 271 tisíc kusov. V zahraničí je záujem o odbyt najmä mladého chovného dobytka, ktorého tradičným odberateľom je Taliansko. Záujem o odbyt prejavil i švajčiarsky chovateľský zväz.
Krajiny EÚ majú v súčasnosti problémy so spracovaním prebytkov hovädzieho mäsa. Podľa slov P. Koncoša je pravdepodobné, že tieto krajiny využívajú BSE na radikálne zníženie stavov hovädzieho dobytka a na prechod k extenzívnejším formám jeho chovu. Podmieňujúcim ukazovateľom pre čerpanie systémových dotácií na pôdu sú na Slovensku minimálne stavy 35 kusov kráv na 100 hektárov trávnatých povrchov. Krajiny EÚ až teraz zavádzajú podmienku, podľa ktorej dotáciu môže dostať farmár, ktorého počet kráv na 100 hektárov neprevyšuje 180 kusov.
