Od polovice februára majú banky čoraz častejšie problémy privábiť voľné ruble. V tomto období úroky na úvery vyleteli prudko hore. V utorok dosiahli na medzibankovom trhu mieru 100 % s ročnou lehotou splatnosti, čo je nebývalý jav, pretože krajina sa nachádza v defaulte. Banky, ako dnes napísal ruský ekonomický týždenník Kommersant, pritom pevne sedia na svojich voľných amerických dolároch a očakávajú devalváciu rubľa.
Oficiálne si vláda nechcela požičiavať devízy v centrálnej banke, ale podľa všetkého peniaze na platby plynuli zo zlatých rezerv. V každom prípade, podľa názoru viacerých účastníkov trhu, si ministerstvo financií požičiavalo v obchodných bankách, aby preklenulo dočasný nedostatok hotovosti v pokladnici. Za požičané peniaze kupovalo doláre od centrálnej banky. Gosbank podľa všetkého pritvrdila svoju peňažnú politiku. Keďže sa jej doteraz sústavne vyčítalo, že tlačí "zbytočné" ruble a je vinná za rast inflácie, centrálna banka znížila svoju emisnú aktivitu. A to zamotalo situáciu so slobodnými peňažnými prostriedkami.
Podľa hlavnej ekonómky banky Alfa Natalie Orlovovej situáciu v krajine nestabilizovala ani diskusia o liberalizácii valutového trhu. Podstatou opatrenia je, aby ruské podniky, ktoré exportujú, povinne predávali štátu menej dolárov než doteraz.
Banky, ktoré očakávajú devalváciu národnej meny, pokračovali vo výmene rubľov za doláre aj pri takých vysokých aktuálnych úrokoch.
Podľa názoru vedúceho oddelenia valutového a peňažného trhu banky Evrofinans Alexeja Chavina dodatočnou príčinou zostrenia deficitu rubľov sa stala zvýšená aktivita štátu pri vyberaní daní.
Na vytvorení tejto situácie sa podieľa aj akcia s predajom štátnych obligácií. Spočiatku ich chcelo MF predať len zahraničným investorom, držiteľom špeciálneho účtu. Ale teraz ich už môže kúpiť každý, kto má o ne záujem. Smäd cudzincov po ruských cenných papieroch denominované v rubľoch je veľmi slabý. Pre vládu je preto oveľa jednoduchšie dohodnúť sa s ruskými bankami. Všetky nádeje vlády sa teraz spájajú so Sberbankou, lebo iné komerčné finančné ústavy nie sú ochotné kupovať vládne cenné papiere za ročný úrok, ktorý by bol nižší ako 12 až 13 %.
