BRATISLAVA 31. marca (SITA) - Rozhodujúcim zdrojom financovania obnovy bytového fondu sú zdroje stavebných sporiteľní. Výraznejšie sa však začínajú presadzovať aj hypotekárne úvery. Postupnou dereguláciou nájomného sa vytvoril a výrazne posilnil ďalší významný zdroj financovania obnovy, ktorým sú vlastné zdroje vlastníkov nájomných bytových domov. Vybavenosť bytmi vo výške 350 bytov na tisíc obyvateľov v Slovenskej republike je porovnateľná s úrovňou v transformujúcich sa krajinách, ale značne zaostáva za vyspelými krajinami západnej Európy, kde je tento ukazovateľ v rozmedzí 400 až 500 bytov na tisíc obyvateľov. "Preto je nevyhnutné venovať pozornosť aj obnove bytového fondu, aby neubúdali byty v dôsledku ich zlého fyzického stavu," konštatuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) v materiáli o plnení koncepcie obnovy budov s dôrazom na obnovu bytového fondu, ktorý v stredu vzal na vedomie vládny kabinet.
Podľa koncepcie obnovy sa do tejto oblasti v roku 2003 predpokladalo preinvestovať prostredníctvom stavebných sporiteľní 12,364 mld. Sk ročne. Stavebné sporiteľne v minulom roku poskytli podľa odhadov MVRR do obnovy bytového fondu 16,7 mld. Sk. Hypotekárne úverovanie zaznamenalo vlani výrazný nárast vo financovaní rozvoja bývania. Okrem financovania novej bytovej výstavby sa tento systém podieľa aj na financovaní obnovy bytového fondu. Banky poskytli v roku 2003 podľa odhadov ministerstva hypotekárne úvery smerujúce do oblasti obnovy vo výške približne 2,5 mld. Sk. Prostredníctvom bankových záruk za úvery v objeme zhruba 90,6 mil. Sk podporila vlani Slovenská záručná a rozvojová banka obnovu 3 911 bytov. Štátny fond rozvoja bývania poskytol na zveľadenie bytového fondu prostriedky vo výške 248,392 mil. Sk, z toho na tepelnú ochranu 28,3 mil. Sk, na zmenu dokončenej stavby 34 mil. Sk, na odstránenie statických nedostatkov 979 tis. Sk a pre program obnovy 185,2 mil. Sk. Poskytnutím uvedeného objemu finančných prostriedkov sa podporila obnova 2 047 bytov.
V oblasti vytvárania legislatívnych podmienok pre rozvoj bývania sa stanovené zámery plnia čiastočne. Z plánovaných postupových krokov koncepcie obnovy nebytových budov sa ukončil prvý postupový krok, a to vyhodnotenie pilotného projektu vybranej nebytovej budovy z hľadiska vyčíslenia reálnych úspor v spotrebe tepla. Výsledky prieskumu nebytových budov však poukazujú na veľké rezervy v spotrebe tepla, a tým aj zbytočné náklady na vykurovanie budov. Z výsledkov meraní teplotného režimu v budovách vyplýva, že budovy sú prekurované, nie je v nich uplatňovaný nočný a víkendový útlm. Nízka tepelnoizolačná kvalita stavebných konštrukcií spôsobuje zbytočné tepelné straty najmä v dôsledku nadbytočnej infiltrácie oknami.
Významným krokom pre realizáciu obnovy nebytových budov bolo podľa MVRR presadenie operačného programu Základná infraštruktúra a v rámci neho priority č. 3 Lokálna infraštruktúra. Schválením programového doplnku k tomuto operačnému programu sa vytvárajú od roku 2004 do roku 2006 predpoklady pre obnovu vybraných školských, zdravotníckych, sociálnych a kultúrnych nebytových budov v hodnote približne 2,7 mld. Sk. Uplatnením komplexných úprav stavebných konštrukcií, úprav vo vykurovacom systéme a v riadení zásobovania teplom je možné dosiahnuť až 60-percentnú úsporu energie na vykurovanie. Takéto zníženie spotreby energie vyžaduje komplexnú obnovu a modernizáciu budovy a ich technického zariadenia. Výška úspor energie na vykurovanie závisí od rozsahu vykonaných úprav. Výsledky pilotného projektu tieto predpoklady úspor tepla len potvrdzujú. Budúci žiadatelia zdrojov z tohto operačného programu sa musia preto zamerať na realizáciu komplexnej obnovy, resp. jej rozhodujúcich častí a nie len na čiastkové stavebné úpravy, ktoré je možné zabezpečiť inak.