V úsilí o vstup do Európskej únie sa Turecko v roku 1999 rozhodlo, že svoje finančníctvo uvedie do poriadku. MMF tvrdí, že tento program bol obyčajným trikom. Išlo o systém menového kurzu (crawling peg), pri ktorom mohla turecká líra postupne devalvovať voči menovému košu zloženému z dolára a eura. Aby k devalvácii nedochádzalo rýchlejšie, bolo treba, aby MMF požadoval centrálnej banky dodržiavať potrebné operatívne opatrenia. Spočívali v tom, že centrálna banka sa bude usilovať dosiahnuť preddefinované ciele pre každé množstvo rastu čistého domáceho produktu - to znamená, vládne bondy denominované v lírach - bude vo svojich bilanciách udržiavať vyvážené. Píše vo Wall Street Journal Europe profesor aplikovanej ekonómie na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Boltimore Steve Hanke.
Centrálna banka sa tak ocitla vo zvieracej kazajke. Bez možnosti meniť úroveň čistých domácich bilancií, nemohla meniť domáce komponenty monetárnej základne pri obchodovaní líry za domáce bondy a to nemohlo viesť k tomu, aby sa stala veriteľom poslednej inštancie. Monetárna báza sa mohla zmeniť len ak by sa zvýšili rezervy devíz v bilancii centrálnej banky.
Program MMF bol predurčený na neúspech, lebo Turci nedodržali dohodu o cieli čistej úrovne domácej bilancie. A navyše, mnohé vratké turecké banky, ktoré fungovali ako spoločné investičné fondy (hedge funds) a nie ako banky, požičiavali doláre na nízke úroky a kupovali pochybné vysoko výnosné turecké pokladničné poukážky s ohromujúcou bezstarostnosťou. Výsledkom bolo, že stav devíz sa dostal do mínusu. Zahraniční investori sa vystrašili a vlani 17. novembra rýchlo začali sťahovať svoje fondy z Turecka.
Tento únik zahraničných prostriedkov dramaticky znížil zahraničný prvok v lírovej monetárnej základni. Dôsledkom tohto poklesu bolo, že Turci porušili zásady o nákupe vládnych pokladničných poukážok, zvýšili ich čistú domácu bilanciu a ich podiel v monetárnej základni. Veriteľ poslednej inštancie zanikol a Turci sa ocitli uprostred oslabovania sa svojej meny. MMF ako obyčajne pri kormidle zaspal. Ešte 26. novembra tvrdil viceprezident Svetovej banky Stanley Fischer, že program MMF pre Turecko "je v poriadku".
MMF až 21. decembra schválil pre Turecko dodatočný úver 7,5 miliardy USD. Šéf fondu Horst Köhler v tejto súvislosti povedal, že výkonný výbor odporúča, aby kompetentní tureckí činitelia prijali účinný balík opatrení, ktorý by obnovil dôveru a zabránil opakovaniu nedávneho chaosu na finančných trhoch, ktorý by mohol vykoľajiť začatý ambiciózny stabilizačný program spred roka.
Vedenie MMF podporovalo aj rozhodnutie tureckých predstaviteľov uvoľniť kurz líry a víta rozhodnutie tureckej vlády pokračovať v znižovaní inflácie a zabezpečení trvalého rastu. Pri pokračovaní vo fiškálnej regulácii a prísnej monetárnej politike by sa mala dosiahnuť stabilizácia výmenného kurzu a zabezpečiť - možno po počiatočnom zvýšení - že miera inflácie začne klesať a zachová sa ďalší trvalý rast v rámci programu, ktorý bude podporovať MMF.
Ak zoberieme do úvahy slabý turecký systém vlády a nízku mieru zákonnosti, turecká líra môže mať rovnaký osud ako indonézska rupia. Stabilizovať ju môže len to, že turecký plávajúci kurz vyhnal reálne úrokové miery veľmi vysoko. Ale tie zase zrazia tureckú ekonomiku strmhlav dolu. Turecko sa zreteľne dostalo na rázcestie.
Jediná možnosť, ktorá môže zachrániť Turecko, je, že sa vzdá plávajúceho kurzu a ustanoví ortodoxný menový úrad s pevnými výmennými kurzami. To vytvorí základňu dôvery. Turecká vláda bude môcť vypisovať opcie v lírach, zásadným spôsobom sa garantuje konvertibilita a fixuje miera výmeny voči kotevnej mene, či už euru alebo k doláru. To by mohlo vytvoriť silné podnety na zachovanie zákona o menovom úrade. Ak toto nedodrží, Turecko za to zaplatí.
