ých výrobných odvetviach. Podľa nich by však prechodné obdobia aj tak tento problém nevyriešili.
Podľa zahraničnopolitickej hovorkyne zelených Ulrike Lunacekovej je oveľa dôležitejšie, aby sa domáci trh práce pripravil na podmienky, ktoré po prijatí nových členov vzniknú. Za skutočné prechodné obdobie preto považuje čas, ktorý zostáva do preradenia prvých kandidátov za členov Európskej únie (EÚ).
Rakúske vládne strany i opozičná sociálna demokracia podporujú v tejto oblasti 7-ročné prechodné obdobie. Odbory žiadajú, aby sa toto obdobie predĺžilo až do času, kým nové členské krajiny nedosiahnu 80 % rakúskej mzdovej úrovne.
U. Lunaceková však argumentovala, že ak by sa mali tieto kritériá naozaj dodržiavať, potom by dodnes neboli v únii ani Grécko a Portugalsko. Napokon, takú úroveň v Rakúsku vo vzťahu k platom mužov nedosahujú ani ženy, takže podľa nej majú odborári dosť roboty aj doma.
Predstaviteľka viedenských zelených Monika Vanová žiadala v rámci príprav na rozšírenie EÚ, aby sa vypracúvali súbory opatrení v oblasti politiky zamestnanosti, ktoré by prekračovali hranice a vzťahovali by sa na oblasť Bratislavy, Šopronu a Znojma. V Rakúsku by sa mali podnikať kroky na ofenzívu v kvalifikácii ľudí a lepšie využitie podporných prostriedkov EÚ v záujme pracovno-politických cieľov.