Viedeň 16. februára (TASR) - Daňové odbremenenie podnikov v časoch nízkeho hospodárskeho rastu neznamená viac investícií. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnil ekonóm Stephan Schulmeister v aktuálnej mesačnej správe rakúskeho Inštitútu pre výskum hospodárstva (Wifo).
Schulmeister porovnáva, ako na recesiu od roku 2001 reagovali USA a Európa, a zisťuje, že Amerika to urobila lepšie. Podľa analýzy expertov špeciálne v Nemecku nepriniesli dva centrálne hospodársko-politické nástroje to, čo mali priniesť: reštriktívny kurz výdavkov nesanoval verejný rozpočet a ani daňové odbremenenie podnikov neprinieslo viac investícií a rastu.
Daňová reforma v Nemecku v roku 2001 síce silno odbremenila podniky, ale peniaze, ktoré tak ušetrili, nevložili do ďalších investícií: investičný dopyt v Nemecku v rokoch 2000 až 2003 klesol výraznejšie než v ostatných eurokrajinách. Prispelo k tomu aj nadproporčne silné zníženie verejných investícií v tejto krajine, ktoré v uvedenom časovom rozpätí klesli o 5,3 %. Napriek úspornému kurzu sa deficit nemeckého verejného rozpočtu vyšplhal na 4,1 % HDP, pričom v roku 2000 sa ešte podarilo dosiahnuť prebytok.
Hospodársko-politický recept v USA vyzeral inak: počas recesie tu tiež výrazne vzrástol verejný deficit - v rozsahu porovnateľnom s Nemeckom - ale expanzívna fiškálna politika podstatne prispela k lepšej konjunkturálnej klíme, tvrdí Schulmeister. Verejné investície a spotreba sa silne zvýšili a zníženie daní v roku 2001, z ktorého profitovali spotrebitelia, nebránilo rastu disponibilných príjmov.
K lepšiemu výkonu americkej ekonomiky prispelo aj oveľa rýchlejšie a výraznejšie zníženie úrokov americkej centrálnej banky (Fed), domnieva sa expert. Zníženie úrokov Európskou centrálnou bankou (ECB) bolo špeciálne pre nemecké národné hospodárstvo "nedostatočné".
Zatiaľ čo európske vlády a ECB sa naďalej prikláňali k hospodársko-politickým doktrínam 80. rokov, k monetarizmu a neoliberalizmu, Fed a americká vláda už od začiatku 90. rokov zavesili recepty reaganovských rokov na klinec. Podľa Schulmeistera si odvtedy počínali "pragmaticky" a "fakticky sa tak vrátili ku keynesiánskej hospodárskej politiky".
Informovala o tom agentúra APA.
