ili, že plánujú požiadať banky, aby odpísali nesplácané úvery do marca budúceho roka.
Rozhodnutie bude znamenať významnú zmenu v postoji k problému zlých úverov od rokov 1998 a 1999, keď vláda podporila banky priamou injekciou 9 300 miliárd JPY. Rozhodnutie však môže viesť firmy k bankrotu, ak sa im za nesplatenie úverov zabaví majetok. To by mohlo zas poškodiť banky a následne oslabiť už aj tak krehkú japonskú ekonomiku.
Banky sa musia v budúcnosti zamerať na zabezpečenie splácania svojich úverov, lebo japonská ekonomika inak nikdy neobnoví vlastnú životaschopnosť.
Minister financií Kiiči Mijazawa síce vyjadril obavy z účinku opatrení na firmy, ale potvrdil, že prišiel čas, aby si banky vymáhali, čo im patrí.
Vláda uvádza, že japonské banky majú nedobytné úvery v celkovej sume len 17 000 miliárd JPY, kým podľa ING Barings sú o 100 % vyššie.
Japonské banky nerady pristupovali aj v minulosti k zabavovaniu majetku svojim dlžníkom, lebo mali dlhodobo dobré, niekedy až nezdravo tesné styky s niektorými klientami. Podľa iných zdrojov japonské banky od roku 1992 vyprodukovali 68 000 miliárd JPY zlých úverov, ale vládna agentúra finančných služieb im pomohla polovicu eliminovať. Zvykom v japonskom finančníctve oddávna bolo, že dlžník platil úroky z pôžičiek a termíny na splácanie istiny sa nikdy nestanovovali. Japonské banky udržujú pri živote svojho klienta až dovtedy, kým nevyhlási, že nie je schopný splácať už ani úroky. Až potom "zaťahujú svoje kohútiky".
Vyhlásenie prichádza dva dni po kritike, ktorá zaznela na stretnutí ministrov financií G7 minulý týždeň v Palerme. Medzinárodné investičné kruhy by rady videli rozhodnejší postup japonskej vlády pri odstraňovaní nedostatkov vo finančnom živote krajiny.
