rozdeliť podľa počtu poistencov, evidovaného v centrálnom registri poistencov. "Mali by sa zohľadniť aspoň tie indexy rizika, ktoré sa využívajú pri prerozdeľovaní prostriedkov z výberu poistného. VšZP vzhľadom na štruktúru svojich poistencov totiž eviduje viac indikovaných prípadov,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ poisťovne František Valašek.
Od januára prešli kompetencie v kúpeľnej starostlivosti zo Sociálnej poisťovne na zdravotné poisťovne, ktorým tak pribudli nové náklady na personálne a technické zabezpečenie. Novela zákona o Liečebnom poriadku ale neumožňuje financovať tieto náklady z prostriedkov, vyčlenených zo štátneho rozpočtu na kúpeľnú starostlivosť. "To znamená, že to budeme financovať na úkor ostatných činností, financovaných zo správneho fondu poisťovne. A to nepovažujeme za vhodné už len preto, že po májovom vstupe do Európskej únie vzrastie administratívna náročnosť financovania zdravotnej starostlivosti nielen na území Slovenska, ale aj v členských krajinách únie,“ dodal Valašek.
Riešením by podľa VšZP bolo zvýšenie správneho fondu aspoň na 6 % príjmov poisťovne, čo je obvyklá sadzba vo vyspelých krajinách Európy. VšZP má výšku správneho fondu určenú priamo v poistnom rozpočte, schvaľovanom v parlamente, a v praxi nedosahuje ani 4 % zo skutočných príjmov poisťovne. "Prejavuje sa to okrem iného v nízkom počte zamestnancov poisťovne vzhľadom na počet poistencov. Zväzy kresťanských, socialistických a neutrálnych zdravotných poisťovní v Belgicku vykazujú v priemere 650 až 840 poistencov na jedného zamestnanca, naša partnerská Všeobecná zdravotná poisťovňa (AOK) v nemeckej spolkovej krajine Sasko - Anhaltsko vykazuje 328 poistencov na jedného zamestnanca.“ Na jedného zamestnanca VšZP pripadá 1 860 poistencov, čo je najviac spomedzi všetkých zdravotných poisťovní na Slovensku," uzavrel Valašek.