hodkovej reformy, ktoré by mali byť z jedným z rozhodujúcich impulzov rastu ekonomiky v strednodobom a dlhodobom horizonte. Najvýraznejší prínos v horizonte niekoľkých rokov by pritom mala mať daňová reforma. "Dôchodková reforma je vzhľadom na očakávaný demografický vývoj v podstate nevyhnutnosťou, jej pozitívne efekty však budú rozložené v horizonte nasledujúcich desiatok rokov," uviedol. Ako dodal, z fiškálneho hľadiska bude v budúcom roku kľúčová reforma zdravotníctva, ale z hľadiska dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomiky by najväčší význam mala mať reforma školstva.
Rast ekonomiky dosiahol za tri štvrťroky v súlade s očakávaniami úroveň 4 %, a to aj napriek klesajúcemu domácemu dopytu. Ťahúňom rastu aj v prostredí recesie niektorých štátov Európskej únie bol zahraničný dopyt. Silný rast exportu napriek spomaleniu rastu svetovej ekonomiky je pritom podľa Pregu pozitívnym výsledkom zahraničných investícii z predchádzajúcich rokov. Zvyšovanie regulovaných cien a spotrebných daní spôsobili nárast celkovej inflácie až na úroveň 9,8 % v novembri, čo bolo najviac od leta roku 2000. "Práve vďaka nárastu inflácie reálne mzdy vo väčšine odvetví počas roku 2003 klesali," skonštatoval. Naopak pozitívny vývoj po rokoch stagnácie zaznamenala miera nezamestnanosti, ktorá sa počas roka po prvýkrát od roku 1998 dostala pod 14-percentnú úroveň.
Vo všeobecnosti vývoj domácej politickej scény za uplynulý rok napriek niekoľkým turbulenciám a trvale zvýšenému napätiu nemal podľa analytika dlhodobo negatívny dopad na finančné trhy. Negatívnejší vplyv na domáci trh mala skôr situácia v regióne, najmä v Maďarsku a Poľsku.
