Uplynulý rok bol v rezorte bohatý na zmeny

BRATISLAVA 30. decembra (SITA) -


LEGISLATÍVA A REFORMA:


Najvýraznejšou novinkou v zdravotníctve bolo zavedenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Od 1. júna 2003 si pacienti za každý deň strávený v nemocnici zaplatili 50 Sk. Za recept, každú návštevu lekára a pohotovosti platia 20 Sk a za dopravu 2 Sk za každý kilometer. Dopad na pacientov sa poslanci parlamentu snažili zmierniť rozšírením okruhu oslobodených napriek nesúhlasu ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. V návrhoch šiestich zákonov reformujúcich zdravotníctvo už minister vyňal z okruhu oslobodených občanov v hmotnej núdzi.

Zavedením poplatkov Zajac sledoval zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť odbúraním zbytočných vyšetrení a nákladov. S výsledkom prejavil spokojnosť. Lekári prvého kontaktu zaznamenali pokles počtu vyšetrení o 15 %, zdravotné poisťovne zaznamenali pokles dynamiky rastu nákladov na lieky. Takisto nemocnice avizujú pokles počtu pacientov. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zaznamenala 8-percentný pokles počtu ošetrovacích dní.


Poslanci rozhodli o skrátení ochrannej lehoty na originálne lieky z desiatich na šesť rokov, ktorá je obvyklá v Európe. Znamená to, že sa o štyri roky znížila hranica, v ktorej môže liek vyrábať len jeho pôvodný výrobca. Po uplynutí šesťročnej ochrannej lehoty môže liek, ktorý je rovnocennou náhradou originálu, začať vyrábať iný výrobca. Schválením novely zákona o ochrane zdravia, ktorý novelizoval aj zákon o lieku, by tak malo slovenské zdravotníctvo ušetriť stovky miliónov korún.


Minister Zajac a jeho reformný tím koncom roka predstavili definitívne návrhy zákonov transformujúcich zdravotníctvo. Ide o šesť legislatívnych noriem: zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou; zákon o zdravotnej starostlivosti; zákon o zdravotnom poistení; zákon o poskytovateľoch a o stavovských organizáciách; zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej na základe verejného zdravotného poistenia a zákon o záchrannej zdravotnej službe. Zákony by mali schváliť v parlamente na budúci rok, do platnosti by mali vstupovať postupne. Zdravotníctvo podľa týchto legislatívnych noriem čakajú výrazné zmeny - zdravotné poisťovne by sa mali transformovať na akciové spoločnosti. Nad nimi, ako aj nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, by mal mať dozor Úrad pre dohľad. Záchranná služba bude nastavená tak, aby v prípade 95 % územia SR dokázala sanitka doraziť k pacientovi do 10 minút.


Zmeny už prežilo bratislavské i košické zdravotníctvo. R. Zajac zredukoval predovšetkým satelity Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Nadbytočné budovy sa majú predať, pričom vo výberových komisiách netradične zasadnú aj záujemcovia z radov verejnosti - víťazi súťaže jedného z komerčných rádií. Široký ohlas pacientov i lekárov vyvolala radikálna redukcia bratislavských pôrodníc - od decembra už fungujú iba tri, vo fakultných nemocniciach na Kramároch, v Petržalke a v Ružinove.


ODDLŽOVANIE:


Sektor začal rok s dlhmi vo výške 28 mld. Sk. Vláda v apríli schválila plán oddlženia zdravotníckych zariadení, ktoré prechádzajú pod obce a vyššie územné celky (VÚC). Tento plán však odmietla zverejniť. Rudolf Zajac to odôvodnil obavami, že by sa po zverejnení rozbehol obchod s pohľadávkami. Až po čase na verejnosť prenikli informácie, že oddlžovať sa bude pomocou štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ. Tú založil Fond národného majetku a podiely previedol na ministerstvá financií a zdravotníctva.

Proti takejto forme sa však zdvihli protesty zdravotníckej verejnosti. Opozičná strana Smer označila Veriteľa za tunel. Najostrejší protest však vzniesla Slovenská lekárnická komora (SLeK). Jej členovia odmietli takýto spôsob oddlžovania. Spor medzi lekárnikmi a ministrom prerástol do konfliktu, keď členovia SLeK pohrozili tým, že začnú od pacientov vyberať plnú cenu liekov. K tomuto kroku nepristúpili, lekárne však prestali nakupovať lieky a niektoré lekárne zavreli.

Situáciu vyriešil kompromis. Namiesto oddlžovania prostredníctvom Veriteľa spoločnosť poskytla zdravotným poisťovniam bezúročnú pôžičku, ktorú majú použiť na oddlžovanie. V prípade VšZP prvá pôžička dosiahla spolu 1,5 mld. Sk, s ročnou lehotou splatnosti. Druhá pôžička bola 3 mld. Sk, splatná dva roky a VšZP na splácanie môže použiť aj pohľadávky na poistnom.


ZDRAVOTNÉ POISŤOVNE:


VšZP bola pol roka bez generálneho riaditeľa. Eduard Kováč odstúpil už v decembri roku 2002, správna rada výkonom jeho funkcie poverila námestníčku Evu Andrejčákovú. Neskôr ju nahradil doterajší vedúci odboru revízneho a zdravotného František Valašek. Ten sa stal aj víťazom výberového konania a do funkcie generálneho riaditeľa nastúpil v

Najväčšia poisťovňa sa musela vyrovnať s prehlbujúcim sa deficitom, ktorý ku koncu júna dosiahol 5,757 mld. Sk. Prehĺbenie deficitu spôsobil najmä nárast záväzkov za lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sa dostali na úroveň 8,1 mld. Sk. Situáciu v poisťovni komplikovalo aj to, že napriek sľúbenej štátnej pomoci od štátu pôžičku nedostala, naopak, musela splatiť 1,5 mld. Sk za predchádzajúce pomoci. To spôsobilo meškanie platieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Problémy poisťovni spôsobovali aj exekúcie. Niektorí exekútori formou prikázania pohľadávky vymáhali dlhy niektorých zdravotníckych zariadení priamo od VšZP. Zo zablokovaných účtov pritom brali peniaze určené na zdravotnú starostlivosť, čo ministerstvo zdravotníctva označilo za nezákonné. Zákon o zdravotnom poistení totiž vylučuje z exekúcií peňažné prostriedky, slúžiace na financovanie zdravotnej starostlivosti.


Pre Spoločnú zdravotnú poisťovňu (SZP) znamenal uplynulý rok ohrozenie existencie. SZP dlhodobo uprednostňovala platenie poskytovateľom pred odvádzaním peňazí na osobitný účet prerozdelenia. Jej dlh voči nemu sa vyšplhal nad 2 mld. Sk. Minister Zajac preto podal vláde návrh na jej splynutie s VšZP. Musel ho však upraviť, keďže zákon o SZP umožňoval iba jej zrušenie. S takýmto riešením nesúhlasila SZP, ale námietky vyjadrila aj VšZP.

Na rokovaní s predstaviteľmi zriaďovateľských ministerstiev a ministerstva financií sa však rozhodlo nezrušiť SZP. Po prijatí nových zákonov sa majú existujúce zdravotné poisťovne pretransformovať na akciové spoločnosti. V nových podmienkach tak vznikne nová Spoločná, a.s., ktorá bude slúžiť najmä silovým rezortom, teda vojakom, policajtom, železničnej polícii, colníkom a justičnej stráži. Poisťovať však bude môcť aj civilistov.


POSKYTOVATELIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI:


Komorám, v ktorých sa združujú zdravotnícki pracovníci, hrozil zánik. Osem stavovských zdravotníckych organizácií dôrazne protestovalo proti záverom materiálu "Analýza vplyvu všeobecných, profesijných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie s návrhom ďalšieho postupu". Analýzu prerokovala vláda a navrhla v nej upraviť postavenie stavovských organizácií a ich právomocí, vrátane zrušenia povinného členstva. Niektoré navrhla aj úplne zrušiť. Ministerstvo hospodárstva SR argumentovalo tým, že komory obmedzujú vstup nových podnikateľov na

Po čase padol konečný verdikt: ostanú komory lekárov, lekárnikov, zdravotných sestier a stomatológov. Stále sa uvažuje o komore združujúcej vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov - logopédov, fyziatrov, klinických psychológov a ďalších.


Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR dosiahla, že poplatky za návštevu u lekára si nebudú deliť zdravotné poisťovne a lekári. Celý poplatok vo výške 20 Sk tak ostal ich príjmom. Zdravotné poisťovne proti takémuto postupu nenamietali. Vzápätí však stanovili lekárom limity na výkony a lieky. Podľa ASL 80 % lekárov nemá problémy s prekračovaním limitu, kameň úrazu však bol inde. Asociácia odporučila svojim členom, aby nepodpísali dodatky k zmluvám s VšZP. Ako dôvod ASL uviedla novú povinnosť zdravotníckeho zariadenia hlásiť VšZP údaje o vybraných poplatkoch. Keďže túto povinnosť stanovuje zákon, väčšina lekárov napokon zmluvy podpísala.

Medzi stavovskými a profesijnými organizáciami medzitým narastala nespokojnosť s krokmi ministra zdravotníctva. Väčšina z nich sa pripojila k SLeK, ktorá žiadala vládu, aby zrušila štátnu a.s. Veriteľ. ASL sa od tohto vyhlásenia však dištancovala. Súkromní lekári podporujú reformu zdravotníctva, považujú však za nebezpečné žiadať, aby ju financovali iba občania, uviedla ASL na svojom novembrovom valnom zhromaždení. Zároveň kritizovala vládu, že na zdravotníctvo vynakladá málo peňazí.


Lekári-špecialisti podporili požiadavku SLeK hodinovým štrajkom 10. novembra, kedy niektorí z nich zavreli svoje ambulancie. Stalo sa tak na výzvu Slovenskej lekárskej únie špecialistov. Slovenská lekárska komora (SLK) zaujala k tejto akcii opatrný postoj a verejne štrajk nepodporila.


SLK prežila rozkol členskej základne v otázke dôvery k vedeniu komory. Nespokojnosť s prácou prezidenta SLK Jána Gajdošíka vyjadrila Regionálna lekárska komora v Žiline, ktorá ho vyzvala odstúpiť. Po decembrovom hlasovaní o dôvere, ktoré dopadlo tesne v jeho neprospech, Gajdošík zložil funkciu. Pre médiá uviedol, že abdikoval z osobných dôvodov, pripustil však rozdielne názory na prácu SLK. Nového prezidenta zvolí snem komory v roku 2004.

SLK po Gajdošíkovej abdikácii vyhlásila petíciu za odvolanie ministra Zajaca. Táto aktivita však skončila skôr, ako lekári začali zbierať podpisy. V texte petície totiž použili nesprávne údaje. Ministerstvo zdravotníctva pohrozilo komore žalobou. SLK najprv petíciu zastavila, aby ju vzápätí petičný výbor stiahol.


Najväčšiu pozornosť médií aj verejnosti pútala Slovenská lekárnická komora. V júli upozornila, že aj keď zákony povoľujú založenie lekárne iba lekárnikovi-fyzickej osobe, niektorým podnikateľom sa pomocou nastrčených osôb darí otvárať si lekárne a v rozpore so zákonom pritom obchádzať SLeK. Komora tiež protestovala proti pripravovaným reformným zákonom.

Narastajúce dlhy, ktoré voči lekárňam na jeseň presiahli 7 mld. Sk, komoru vyburcovali k mimoriadnemu zasadnutiu snemu. Okrem protestov proti oddlžovaniu cez Veriteľa bol výsledkom snemu list krajinám Európskej únie. "Súčasný slovenský lekárnik je občanom diskriminovaným vlastným štátom, ktorý mu upiera základné ľudské práva," napísala SLeK. Lekárnici uviedli, že štát im odopiera právo na rovnosť pred zákonom, ako aj právo na súdnu ochranu.

Konflikt medzi SLeK a ministrom zdravotníctva vyústil v pozmeňujúci návrh k zákonu o liekoch, ktorý obmedzoval právo lekárnikov na štrajk. Oprávňoval ministra zdravotníctva vyhlásiť mimoriadnu situáciu, počas ktorej by mohla lieky vydávať aj nemocničná lekáreň. Napriek odsúhlaseniu v parlamentnom výbore pre zdravotníctvo v pléne tento návrh neprešiel. SLeK však prišla o povinné členstvo lekárnikov.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  2. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  3. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  6. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  7. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  8. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  9. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  10. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 889
  2. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 8 559
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 982
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 229
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 305
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 078
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 191
  8. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 859
  9. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 3 063
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 575

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia obvinila poslanca ĽSNS, opozícia ju kritizuje

Stanislava Mizíka, ktorý kádroval vyznamenaných, polícia odviedla počas rokovania parlamentného výboru.

KULTÚRA

Johnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsať tisíc. Náhradu žiada na súde.

DOMOV

Areál bývalej nemocnice na Patrónke získal Eset

Softvérová firma dala za pozemok vyše 26 miliónov eur.

Neprehliadnite tiež

Štátni plynári majú nového šéfa, stal sa ním bývalý šéf tajných

Generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu ostáva Štefan Šabík.

Pozrite sa, ako Kažimír ustupuje od svojich sľubov

Vláda len pred pár mesiacmi sľubovala, že bude menej míňať, aby sme žili v hojnosti. Od prebytkového rozpočtu už ustúpila

Alza, Strabag či Poštová banka priznali, prečo do inzerátov nepíšu platy

Ako by ste sa cítili, ak by váš sused vedel, koľko zarábate? Aj takto argumentujú firmy, prečo do inzerátov nedávajú platy.

Médiá: Deutsche Telekom zvažuje predaj divízie T-Mobile v Poľsku

Nemecký podnik zároveň poskytol vedeniu divízie T-Mobile Poľska niekoľko mesiacov na zlepšenie hospodárskych výsledkov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop