Peňažný trh v roku 2003 v znamení očakávaní

Jozef Hempfinger

díler peňažného trhu v UniBanke, a.s.


BRATISLAVA 30. decembra (SITA) - Rok 2003 sa na slovenskom peňažnom trhu niesol v znamení očakávaného zníženia kľúčových úrokových mier Národnou bankou Slovenska (NBS). Nestalo sa tak ani v prvom, ani v druhom štvrťroku. S pribúdajúcim časom sa očakávania menili na pochybnosti, či vôbec tento rok pristúpi centrálna banka k úprave sadzieb. Dôvody, ktorými NBS argumentovala proti zníženiu sadzieb, boli najmä vysoká celková inflácia, ktorá posunula reálne úrokové sadzby do červených čísiel a prehlbujúci sa rozpočtový deficit. Naopak, pre zníženie sadzieb hovoril silnejúci kurz koruny a priaznivý vývoj zahraničného obchodu.

Nakoniec centrálna banka všetkých prekvapila, keď znížila kľúčové sadzby na septembrovom zasadnutí Bankovej rady o 25 bázických bodov. Tento krok málokto čakal, keďže ešte počas septembra NBS deklarovala, že nevidí priestor na zníženie sadzieb. V odôvodnení svojho rozhodnutia NBS uviedla, že úprava regulovaných cien má na jednej strane za následok rast inflácie, na druhej strane však znížila kúpyschopný dopyt domácností, čo by mohlo v budúcnom období spomaliť rast hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa niektorých analýz pravým dôvodom zníženia sadzieb, keďže NBS v priebehu septembra naznačila príliš vysokú infláciu a neochotu znižovať sadzby aj napriek spomaleniu rastu HDP, bol silnejúci kurz koruny. Tento dôvod nakoniec nepriamo potvrdila aj samotná NBS, keď v jednom zo svojich vyhlásení uviedla ako jeden z dôvodov zníženia sadzieb aj zabránenie prílišnému prílevu špekulatívneho kapitálu. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa NBS mohla rozhodnúť znížiť sadzby a o ktorom sa na trhu hovorilo, bola snaha podporiť rezort financií v aukciách štátnych cenných papierov. Štát v posledných aukciách totiž nezískaval dostatočné objemy a výnosy sa každou aukciou posúvali vyššie.

K druhému zníženiu sadzieb pristúpila národná banka až v samom závere roka na poslednom zasadnutí Bankovej rady, ktoré sa konalo 19. decembra. Analytici predpokladali, že NBS už sadzby nezmení. Vo svojom komentári k zníženiu sadzieb sa centrálna banka vyjadrila, že stále vidí riziká v spomalení rastu HDP v budúcom roku z dôvodu očakávaného slabého domáceho dopytu a spomalenia dynamiky exportu.

Začiatkom roka sa štátu darilo požičiavať si v aukciách dlhopisov značné objemy (5 až 8 mld. Sk) pri veľmi slušných výnosoch (4,83 až 4,94 %), a to tak na ročných, trojročných, sedemročných aj desaťročných splatnostiach. V marci záujem investorov o štátne bondy ochladol. Dôvodom boli rastúce sadzby na peňažnom trhu pri dlhých splatnostiach a nemožnosť zapýtať si v aukcii vyšší výnos ako stanovoval kupón ( 4,9 až 5,1 %). Ministerstvo financií SR (MF) bolo nútené zmeniť stratégiu a pristúpilo k zero-kupónovým emisiám bondov s ročnou splatnosťou. V praxi to znamenalo, že investori mohli ísť do aukcie s výnosom podľa svojich predstáv. Odozva trhu bola jednoznačne pozitívna. Pri vysokých dopytoch (5,6 až 18,7 mld. Sk) si štát bez problémov vykrýval svoje refinančné potreby, avšak už za podstatne vyššie výnosy (5,42 až 5,73 %).

V máji sa rezort financií opäť vrátil k periodickým emisiám s pevne stanoveným kupónom. Pokles sadzieb na dlhých splatnostiach vyvolal opätovný dopyt aj po týchto emisiách. Scenár aukcií však bol podobný ako začiatkom roka. Dopyt postupne klesal, hoci výnosy stúpali až po 5,2 % pre desaťročné dlhopisy. Celkovo sa štátu podarilo emitovať dlhopisy za 98,458 mld. Sk. Okrem domácich bondov emitovalo MF aj eurobondy v objeme 500 mil. eur. Išlo o dvojročné bondy s kupónom naviazaným na trojmesačný Euribor a s rizikovou prirážkou 0,05 %. Emisná cena sa pohybovala na úrovni 99,767 %. Podľa rezortu financií by náklady na emisiu nemali presiahnuť 2,8 % p.a. Tieto prostriedky štát použil na výplatu v máji splatných eurobondov v objeme 1 mld. DEM a 600 mil USD. V júli začalo MF emitovať aj štátne pokladničné poukážky na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu. Prostredníctvom poukážok si štát požičal z trhu celkovo 54,585 mld. Sk. Priemerné výnosy sa pohybovali v rozpätí 5,137 až 5,808 %.

Vyhlásenia NBS, jej rozhodnutia o znížení sadzieb, dianie na okolitých trhoch regiónu Visegrádskej štvorky a politický vývoj u nás doma boli hlavnými impulzmi pri zmenách úrokovej krivky na dlhom konci. Pohyby na dlhých sadzbách vyvolávali najmä zahraničné banky, ktoré sa snažili aktívne obchodovať na trhu derivátov (menové swapy, FRA, IRS). Začiatkom roka sa jednoročné sadzby pod vplyvom očakávania skorého znižovania sadzieb prepadli na úroveň 4,8 až 5,0 %. Polročné úložky sa kótovali zhruba o 20 bázických bodov vyššie. Už koncom januára sadzby korigovali a ročné depozitá sa vrátili vyššie na 5,4 až 5,6 % p.a. Týmto sa však rast dlhých sadzieb nezastavil. V marci dosiahli sadzby pre šesťmesačné úložky úroveň 5,9 až 6,1 % p.a. a pre ročné 5,8 až 6,0 % p.a. Na tejto úrovni začali špekulanti opäť ukladať slovenské koruny. Sadzby postupne klesali a v máji sa dostali až na 4,9 až 5,1 % p.a. pre ročné depozitá a 5,2 až 5,4 % p.a. pre polročné fondy.

V júni narušili pokojné obchodovanie na peňažnom trhu viaceré udalosti. Neistotu do celého stredoeurópskeho regiónu vniesla maďarská centrálna banka, ktorá v záujme posilnenia maďarského forintu v priebehu dvoch týždňov dvakrát zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu. Výsledkom bola destabilizácia okolitých trhov, kde investori zatvárali svoje pozície. Oslabovanie okolitých mien vrátane slovenskej koruny sa následne prejavilo aj na peňažnom trhu. Olej do ohňa prilialo aj napätie na domácej politickej scéne súvisiace so sporom vo vládnej koalícii ohľadne interrupčného zákona. Zatváranie pozícií londýnskych hráčov na peňažnom trhu viedlo k nárastu úročenia splatností od troch mesiacov do jedného roka o 30 až 40 bázických bodov. Kým v úvode mesiaca sa šesťmesačné úložky obchodovali za 5,4 až 5,6 % p.a., koncom mesiaca to bolo už 5,8 až 6,0 % p.a. Ročné fondy poskočili na 5,55 až 5,75 % p.a. Rast cien dlhších fondov pokračoval aj júli. Úročenie šesťmesačných úložiek prelomilo psychologickú hranicu 6 % p.a. a dostalo sa až na 6,1 až 6,2 % p.a. v závere mesiaca. Podobný nárast zaznamenali aj deväťmesačné a jednoročné depozitá, ktoré taktiež atakovali hranicu 6 % p.a. Ceny deväťmesačných zdrojov sa vyšplhali na 5,85 až 6,0 % p.a. a úložky s jednoročnou splatnosťou na 5,75 až 5,90 % p.a.

Po septembrovom znížení sadzieb nastala pochopiteľná korekcia sadzieb o 0,25 %. V závere roka sa situácia na peňažnom trhu stabilizovala a sadzby pre dlhé splatnosti sa ustálili v pásme 5,40 až 5,75 % p.a. Decembrové zníženie sadzieb o 25 bodov znamenalo posun sadzieb pod hladinu 6 % a zároveň ďalšie narovnanie inverznej úrokovej krivky. Úrokové sadzby do troch mesiacov sa posunuli do pásma 5,5 až 5,95 % p.a. a od šiestich mesiacov do jedného roka 5,3 až 5,7 % p.a.

Sadzby na krátkych splatnostiach sa vyznačovali tradične najvyššou volatilitou. Dôvodom na vysokú volatilitu týchto sadzieb boli nevyvážené dopyty v dvojtýždňových sterilizačných repo tendroch, keď banky ponúkali NBS na odčerpanie buď nedostatočné, prípadne prehnane vysoké objemy. Úrokové sadzby pre najkratšie splatnosti preto plávali v rámci celého spektra vymedzeného jednodňovými sadzbami NBS pre sterilizačné resp. refinančné operácie na trhu, t.j. od 5 % p.a. do 8 % p.a. (resp. 4,75 až 7,75 % a 4,5 až 7,5 % po znížení). Podstatne častejším prípadom bol nedostatočný dopyt v aukciách, čo spôsobovalo pravidelný pád najkratších sadzieb k jednodňovej sterilizačnej sadzbe (5 % resp. 4,75 %). Za túto sadzbu potom ukladali banky prebytky nielen na trhu, ale aj do NBS na jednodňovej báze. Priemerná sterilizačná pozícia bánk voči NBS v priebehu roka bola na úrovni 130,5 mld. Sk. Do toho spadali aj objemy stiahnuté v aukciách pokladničných poukážok NBS, ktorými centrálna banka odčerpávala časť prebytočnej likvidity na tri mesiace. Bankový sektor nemal v priebehu roka problémy s plnením povinných minimálnych rezerv a za každý mesiac splnil rezervy na viac ako 100 %.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 844
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 652
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 892
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 655
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 316
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 258
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 357
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 821
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 206
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 192

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

EKONOMIKA

UPC zvyšuje ceny internetu a televízie. Čo môžete robiť?

Káblová spoločnosť mení služby uprostred viazanosti.

Neprehliadnite tiež

Hrušovský začal kontrolovať Eximbanku

Politický obchod bývalý šéf KDH Pavol Hrušovský vylúčil.

Premiéri krajín V4 sa stretnú k téme nekvalitných výrobkov vo Varšave

Fico v Trnave zdôraznil, že chcú reagovať na niečo, čo nemôžeme akceptovať, aby z nás robili občanov 2. kategórie.

UPC zvyšuje ceny internetu a televízie. Čo môžete robiť?

Káblová spoločnosť mení služby a ceny uprostred viazanosti, ľudia sa búria.

Briti budú múdri a ak budú ľudí potrebovať, pustia ich (rozhovor)

Analytik Next Finance Jiří Cihlář tvrdí, že Veľká Británia si po brexite bude zamestnancov z cudziny vyberať.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop