Peňažný trh v roku 2003 v znamení očakávaní

Jozef Hempfinger

díler peňažného trhu v UniBanke, a.s.


BRATISLAVA 30. decembra (SITA) - Rok 2003 sa na slovenskom peňažnom trhu niesol v znamení očakávaného zníženia kľúčových úrokových mier Národnou bankou Slovenska (NBS). Nestalo sa tak ani v prvom, ani v druhom štvrťroku. S pribúdajúcim časom sa očakávania menili na pochybnosti, či vôbec tento rok pristúpi centrálna banka k úprave sadzieb. Dôvody, ktorými NBS argumentovala proti zníženiu sadzieb, boli najmä vysoká celková inflácia, ktorá posunula reálne úrokové sadzby do červených čísiel a prehlbujúci sa rozpočtový deficit. Naopak, pre zníženie sadzieb hovoril silnejúci kurz koruny a priaznivý vývoj zahraničného obchodu.

Nakoniec centrálna banka všetkých prekvapila, keď znížila kľúčové sadzby na septembrovom zasadnutí Bankovej rady o 25 bázických bodov. Tento krok málokto čakal, keďže ešte počas septembra NBS deklarovala, že nevidí priestor na zníženie sadzieb. V odôvodnení svojho rozhodnutia NBS uviedla, že úprava regulovaných cien má na jednej strane za následok rast inflácie, na druhej strane však znížila kúpyschopný dopyt domácností, čo by mohlo v budúcnom období spomaliť rast hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa niektorých analýz pravým dôvodom zníženia sadzieb, keďže NBS v priebehu septembra naznačila príliš vysokú infláciu a neochotu znižovať sadzby aj napriek spomaleniu rastu HDP, bol silnejúci kurz koruny. Tento dôvod nakoniec nepriamo potvrdila aj samotná NBS, keď v jednom zo svojich vyhlásení uviedla ako jeden z dôvodov zníženia sadzieb aj zabránenie prílišnému prílevu špekulatívneho kapitálu. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa NBS mohla rozhodnúť znížiť sadzby a o ktorom sa na trhu hovorilo, bola snaha podporiť rezort financií v aukciách štátnych cenných papierov. Štát v posledných aukciách totiž nezískaval dostatočné objemy a výnosy sa každou aukciou posúvali vyššie.

K druhému zníženiu sadzieb pristúpila národná banka až v samom závere roka na poslednom zasadnutí Bankovej rady, ktoré sa konalo 19. decembra. Analytici predpokladali, že NBS už sadzby nezmení. Vo svojom komentári k zníženiu sadzieb sa centrálna banka vyjadrila, že stále vidí riziká v spomalení rastu HDP v budúcom roku z dôvodu očakávaného slabého domáceho dopytu a spomalenia dynamiky exportu.

Začiatkom roka sa štátu darilo požičiavať si v aukciách dlhopisov značné objemy (5 až 8 mld. Sk) pri veľmi slušných výnosoch (4,83 až 4,94 %), a to tak na ročných, trojročných, sedemročných aj desaťročných splatnostiach. V marci záujem investorov o štátne bondy ochladol. Dôvodom boli rastúce sadzby na peňažnom trhu pri dlhých splatnostiach a nemožnosť zapýtať si v aukcii vyšší výnos ako stanovoval kupón ( 4,9 až 5,1 %). Ministerstvo financií SR (MF) bolo nútené zmeniť stratégiu a pristúpilo k zero-kupónovým emisiám bondov s ročnou splatnosťou. V praxi to znamenalo, že investori mohli ísť do aukcie s výnosom podľa svojich predstáv. Odozva trhu bola jednoznačne pozitívna. Pri vysokých dopytoch (5,6 až 18,7 mld. Sk) si štát bez problémov vykrýval svoje refinančné potreby, avšak už za podstatne vyššie výnosy (5,42 až 5,73 %).

V máji sa rezort financií opäť vrátil k periodickým emisiám s pevne stanoveným kupónom. Pokles sadzieb na dlhých splatnostiach vyvolal opätovný dopyt aj po týchto emisiách. Scenár aukcií však bol podobný ako začiatkom roka. Dopyt postupne klesal, hoci výnosy stúpali až po 5,2 % pre desaťročné dlhopisy. Celkovo sa štátu podarilo emitovať dlhopisy za 98,458 mld. Sk. Okrem domácich bondov emitovalo MF aj eurobondy v objeme 500 mil. eur. Išlo o dvojročné bondy s kupónom naviazaným na trojmesačný Euribor a s rizikovou prirážkou 0,05 %. Emisná cena sa pohybovala na úrovni 99,767 %. Podľa rezortu financií by náklady na emisiu nemali presiahnuť 2,8 % p.a. Tieto prostriedky štát použil na výplatu v máji splatných eurobondov v objeme 1 mld. DEM a 600 mil USD. V júli začalo MF emitovať aj štátne pokladničné poukážky na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu. Prostredníctvom poukážok si štát požičal z trhu celkovo 54,585 mld. Sk. Priemerné výnosy sa pohybovali v rozpätí 5,137 až 5,808 %.

Vyhlásenia NBS, jej rozhodnutia o znížení sadzieb, dianie na okolitých trhoch regiónu Visegrádskej štvorky a politický vývoj u nás doma boli hlavnými impulzmi pri zmenách úrokovej krivky na dlhom konci. Pohyby na dlhých sadzbách vyvolávali najmä zahraničné banky, ktoré sa snažili aktívne obchodovať na trhu derivátov (menové swapy, FRA, IRS). Začiatkom roka sa jednoročné sadzby pod vplyvom očakávania skorého znižovania sadzieb prepadli na úroveň 4,8 až 5,0 %. Polročné úložky sa kótovali zhruba o 20 bázických bodov vyššie. Už koncom januára sadzby korigovali a ročné depozitá sa vrátili vyššie na 5,4 až 5,6 % p.a. Týmto sa však rast dlhých sadzieb nezastavil. V marci dosiahli sadzby pre šesťmesačné úložky úroveň 5,9 až 6,1 % p.a. a pre ročné 5,8 až 6,0 % p.a. Na tejto úrovni začali špekulanti opäť ukladať slovenské koruny. Sadzby postupne klesali a v máji sa dostali až na 4,9 až 5,1 % p.a. pre ročné depozitá a 5,2 až 5,4 % p.a. pre polročné fondy.

V júni narušili pokojné obchodovanie na peňažnom trhu viaceré udalosti. Neistotu do celého stredoeurópskeho regiónu vniesla maďarská centrálna banka, ktorá v záujme posilnenia maďarského forintu v priebehu dvoch týždňov dvakrát zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu. Výsledkom bola destabilizácia okolitých trhov, kde investori zatvárali svoje pozície. Oslabovanie okolitých mien vrátane slovenskej koruny sa následne prejavilo aj na peňažnom trhu. Olej do ohňa prilialo aj napätie na domácej politickej scéne súvisiace so sporom vo vládnej koalícii ohľadne interrupčného zákona. Zatváranie pozícií londýnskych hráčov na peňažnom trhu viedlo k nárastu úročenia splatností od troch mesiacov do jedného roka o 30 až 40 bázických bodov. Kým v úvode mesiaca sa šesťmesačné úložky obchodovali za 5,4 až 5,6 % p.a., koncom mesiaca to bolo už 5,8 až 6,0 % p.a. Ročné fondy poskočili na 5,55 až 5,75 % p.a. Rast cien dlhších fondov pokračoval aj júli. Úročenie šesťmesačných úložiek prelomilo psychologickú hranicu 6 % p.a. a dostalo sa až na 6,1 až 6,2 % p.a. v závere mesiaca. Podobný nárast zaznamenali aj deväťmesačné a jednoročné depozitá, ktoré taktiež atakovali hranicu 6 % p.a. Ceny deväťmesačných zdrojov sa vyšplhali na 5,85 až 6,0 % p.a. a úložky s jednoročnou splatnosťou na 5,75 až 5,90 % p.a.

Po septembrovom znížení sadzieb nastala pochopiteľná korekcia sadzieb o 0,25 %. V závere roka sa situácia na peňažnom trhu stabilizovala a sadzby pre dlhé splatnosti sa ustálili v pásme 5,40 až 5,75 % p.a. Decembrové zníženie sadzieb o 25 bodov znamenalo posun sadzieb pod hladinu 6 % a zároveň ďalšie narovnanie inverznej úrokovej krivky. Úrokové sadzby do troch mesiacov sa posunuli do pásma 5,5 až 5,95 % p.a. a od šiestich mesiacov do jedného roka 5,3 až 5,7 % p.a.

Sadzby na krátkych splatnostiach sa vyznačovali tradične najvyššou volatilitou. Dôvodom na vysokú volatilitu týchto sadzieb boli nevyvážené dopyty v dvojtýždňových sterilizačných repo tendroch, keď banky ponúkali NBS na odčerpanie buď nedostatočné, prípadne prehnane vysoké objemy. Úrokové sadzby pre najkratšie splatnosti preto plávali v rámci celého spektra vymedzeného jednodňovými sadzbami NBS pre sterilizačné resp. refinančné operácie na trhu, t.j. od 5 % p.a. do 8 % p.a. (resp. 4,75 až 7,75 % a 4,5 až 7,5 % po znížení). Podstatne častejším prípadom bol nedostatočný dopyt v aukciách, čo spôsobovalo pravidelný pád najkratších sadzieb k jednodňovej sterilizačnej sadzbe (5 % resp. 4,75 %). Za túto sadzbu potom ukladali banky prebytky nielen na trhu, ale aj do NBS na jednodňovej báze. Priemerná sterilizačná pozícia bánk voči NBS v priebehu roka bola na úrovni 130,5 mld. Sk. Do toho spadali aj objemy stiahnuté v aukciách pokladničných poukážok NBS, ktorými centrálna banka odčerpávala časť prebytočnej likvidity na tri mesiace. Bankový sektor nemal v priebehu roka problémy s plnením povinných minimálnych rezerv a za každý mesiac splnil rezervy na viac ako 100 %.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 8 294
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 870
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 3 381
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 135
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 954
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 139
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 703
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 701
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 401
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 395

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: Rusi majú vynikajúcu techniku. Všetko však závisí aj od politiky

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac.

ŠPORT

Slovanu kuriózny gól nepomohol, doma prehral s Kazaňou

Bratislavský klub v stretnutí aj vyhrával, napokon prehral o tri góly.

SVET

Merkelová prijatie utečencov po rokoch neľutuje

Nemecká kancelárka nechce prijímať ďalších ľudí zo Sýrie.

DOMOV

Počas týždňa bez áut kolabuje doprava

O dopravu v Bratislave sa 60 rokov nikto nestaral.

Neprehliadnite tiež

Markíza má byť na predaj, hovorí sa aj o ďalších médiách

Majiteľ najsledovanejšej televízie na Slovensku, ako aj potenciálni záujemcovia o jej kúpu tvrdia, že špekulácie nekomentujú.

Kroksy sú späť. Ich miliardová stratégia? Byť škaredé

To, že sa kroksy vracajú, nie je žiadna náhoda.

Zákon chrániaci médiá je ľahké obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky, čo sú tretie najväčšie opravovne. Sľubuje si od toho úsporu na opravách lokomotív a tisícky vagónov.