z týchto faktorov sám o sebe vyvoláva značnú mieru neistoty, ich súbežné pôsobenie však citlivosť systému výrazne zvyšuje," uvádza sa v menovom programe Národnej banky Slovenska (NBS). Parlamentom schválený ŠR na budúci rok počíta s deficitom 78,5 mld. Sk pri celkových príjmoch 231,9 mld. Sk a výdavkoch 310,4 mld. Sk. Deficit verejného sektora na hotovostnom princípe by pritom mal dosiahnuť 70,2 mld. Sk a na akruálnom princípe 50,4 mld. Sk.
Kým vláda očakáva z titulu daňovej reformy posilnenie daňových príjmov, tento scenár môže byť podľa NBS ohrozený iným než očakávaným vývojom daňovej základne. Ťažko odhadnuteľný je podľa centrálnej banky dopad zavedenia tzv. rovnej dane a nespoľahlivý je aj odhad dopadov u nepriamych daní. Pri kvantifikácii dopadu dôchodkovej reformy na verejné financie je rozhodujúci počet poistencov, ktorí sa prihlásia do kapitalizačného piliera. "V prípade príliš malého počtu hrozí nefunkčnosť systému, v prípade príliš veľkého záujmu sa náklady systému výrazne zvýšia," uvádza centrálna banka.
Dopady ŠP na rozpočet budú závisieť najmä od kvality zavedeného systému ŠP. "Pri eventuálnych komplikáciách by mohlo dôjsť k rozpadu v súčasnosti fungujúceho informačného systému a tým k poruchám vo finančnom riadení a zabezpečovaní likvidity štátu," uvádza NBS. Vstup do EÚ bude mať na štátny rozpočet dvojitý vplyv. Účasť ŠR na spolufinancovaní projektov z fondov únie ovplyvní príjmovú aj výdavkovú stránku štátneho rozpočtu. ŠR bude mať zároveň vstupom povinnosť prispievať do spoločného rozpočtu ES.
Na základe súčasných poznatkov možno podľa NBS predpokladať, že v roku 2006 deficit verejných financií Slovenska nepresiahne 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) bez započítania nákladov na dôchodkovú reformu a bude naplnený aj predpoklad o jeho udržateľnosti. V budúcom roku by mal pritom deficit verejných financií dosiahnuť 3,9 % HDP, v roku 2005 by to malo byť 3,4 % HDP a v nasledujúcom roku 2,9 % HDP. V uvedených údajoch však nie sú zahrnuté dopady zavedenia dôchodkovej reformy, ktoré sa odhadujú na približne 1 % z HDP.
Podiel fiskálnych deficitov na HDP by mal v nasledujúcich rokoch klesať a v súvislosti s tým by mali slabnúť aj fiskálne impulzy stimulujúce hospodársky rast. Rastové impulzy by však mal nahradiť pokles priamych daní, ktorý by sa mal prejaviť v raste domácej spotreby. Stagnácia reálnych miezd by však mohla podľa NBS výraznejší nárast konečnej spotreby tlmiť s negatívnym dopadom na výber nepriamych daní a na ohrozenie plánovaného deficitu. "Decentralizácia kompetencií a ich delimitácia na vyššie územné celky môže niesť riziká vyšších výdavkov, najmä v školstve a zdravotníctve," uvádza centrálna banka. V oblasti vývoja verejného dlhu existujú podľa centrálnej banky riziká z prevzatých štátnych