sa podľa menového programu centrálnej banky mal v roku 2004 pohybovať v intervale od 3,7 % do 4,3 %, so strednou hodnotou 4 %. Nominálny objem HDP očakáva NBS na úrovni 1 290 mld. Sk. Rizikami budúcoročného HDP sú podľa centrálnej banky vplyvy daňovej a dôchodkovej reformy na hrubý disponibilný príjem a súkromnú spotrebu obyvateľstva, nižší prílev priamych zahraničných investícií a nedodržanie zámeru znižovania deficitu verejného sektora. Rizikovým môže byť v roku 2004 aj odlišný vývoj cien a miezd v porovnaní s menovým programom na rok 2004.
K rastu HDP bude pravdepodobne prispievať súkromná spotreba. Jej vývoj v roku 2004 je však podľa NBS ťažko identifikovateľný kvôli kumulácii vplyvov daňovej a dôchodkovej reformy, ako aj reformy zdravotníctva. Očakávaný rast nominálnych miezd by mal dosiahnuť 7,7 %, čo je zhodná úroveň s prognózovanou priemernou infláciou a nevytvára tak priestor pre rast reálnych miezd. Ani prípadný mierny pokles reálnych miezd však podľa centrálnej banky automaticky nevyvolá zníženie súkromnej spotreby, ktorá sa aj v minulom období vyvíjala priaznivejšie ako reálne mzdy.
Na vývoj hrubého disponibilného dôchodku domácností by v budúcom roku mala negatívne pôsobiť nižšia úroveň sociálnych dávok, vyššie odvody z hrubých miezd do fondov sociálneho zabezpečenia a vyššia úroveň dane z pridanej hodnoty na potraviny a nealkoholické nápoje. Naopak, na úroveň súkromnej spotreby by mohli pozitívne vplývať vyššie čisté príjmy určitých skupín domácností v dôsledku nižšej dane z príjmov, vyšších dôchodkov, očakávaného rastu zamestnanosti, ako aj otvorenia trhu práce väčšiny krajín Európskej únie. Prognóza tak počíta s reálnym rastom súkromnej spotreby, avšak s určitými rizikami. V prípade naplnenia rizík vyplývajúcich z jednotlivých reforiem by mohla byť dynamika súkromnej spotreby nižšia, čo by sa následne prejavilo v pomalšom reálnom raste HDP. Vývoj konečnej spotreby verejnej správy ovplyvní zámer znižovania deficitu verejných financií, pričom NBS neočakáva výraznejšie zvyšovanie verejnej spotreby.
Výsledky finančného hospodárenia v roku 2003, nižšie úrokové sadzby na úvery, ako aj zníženie dane z príjmu od roku 2004 by mali podľa centrálnej banky dávať podnikateľským subjektom dostatočný priestor na rozvoj a modernizáciu technickej základne. Prírastok tvorby hrubého fixného kapitálu by mohol zabezpečiť zvýšený prílev priamych zahraničných investícií, pričom motivujúcim faktorom pre zahraničných investorov by malo byť najnižšie daňové zaťaženie v SR v rámci krajín stredoeurópskeho regiónu. Predpokladaný rast fixných investícií v roku 2004 bude do istej miery súvisieť aj s nízkou porovnávacou základňou z roku 2003. Skutočná úroveň investičného dopytu však bude závisieť od podnikateľských podmienok SR v rámci regiónu, od ratingu i ďalšieho ekonomického vývoja, ochoty a možností zahraničných i domácich subjektov zrealizovať svoje investičné zámery, čo bude významne vplývať na rast HDP.
V zahraničnom obchode predpokladá centrálna bank budúci rok ustálenie medziročnej dynamiky rastu vývozu i dovozu výrobkov a služieb okolo 10 % v stálych cenách. Dynamika rastu dovozu sa bude pravdepodobne viac približovať k dynamike rastu vývozu vzhľadom na očakávané dovozy technológii a vysokú základňu v roku 2003.
