OECD (Organisation for Economic Cooperation and Development) je nástupníkom Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), založenej v roku 1948 na základe Marshallovho plánu. OECD začala pôsobiť 30. septembra 1961 a od začiatku svojej činnosti sídli v Paríži. Jej úradnými jazykmi sú angličtina a francúzština.
Už pri vzniku si táto organizácia dala za úlohu podporovať trhovú ekonomiku v členských krajinách. Dohovor, na základe ktorého bola OECD ustanovená, podpísali členské štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Luxembursko, Nórsko, NSR, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Veľká Británia, USA a Kanada. Neskôr sa členmi OECD stali aj ďalšie štáty: Japonsko, Fínsko, Austrália, Nový Zéland, Mexiko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Kórejská republika a minulý rok aj Slovenská republika. V súčasnosti OECD združuje 30 hospodársky najsilnejších štátov s pluralitným demokratickým zriadením a trhovou ekonomikou.
V Dohovore o založení OECD sú vytýčené tri hlavné ciele, a to: usilovať sa o čo najväčší možný hospodársky rozvoj a zamestnanosť, koordináciou hospodárskej politiky členských krajín dosiahnuť hospodársky a sociálny blahobyt v členských krajinách OECD a stimulovať a zlaďovať činnosť členských štátov v prospech rozvojových krajín.
Najvyšším orgánom OECD je Rada OECD, zložená z predstaviteľov všetkých členských štátov, ktoré majú pri OECD svoje stále misie. Na ich čele je veľvyslanec. Na úrovni stálych zástupcov sa Rada schádza raz za týždeň. Tomuto zasadaniu stále predsedá generálny tajomník OECD, ktorým je v súčasnosti Kanaďan Donald Johnston. Raz ročne, spravidla koncom mája alebo začiatkom júna, sa koná zasadanie Rady na úrovni ministrov. Každý členský štát v nej má jeden hlas. Výkonný výbor, ktorý má 14 členov, vypracúva návrhy pre Radu na základe materiálov, ktoré pripravujú pomocné orgány. Výkonný výbor je zložený zo zástupcov štátov, ktorých každoročne volí Rada OECD a zasadá spravidla raz týždenne.
Hlavnou náplňou OECD je práca vyše 150 odborných výborov, expertných a pracovných skupín. Na práci výborov sa podieľajú zástupcovia stálych misií, ale aj experti z rôznych krajín.
V rámci organizačnej štruktúry OECD je ďalším orgánom Sekretariát OECD. Jeho hlavnou úlohou je vykonávanie administratívno-technických funkcií. Dnes má OECD dve strediská: Rozvojové stredisko a Stredisko pre výskum a inovácie v školstve.
V OECD pôsobia aj štyri špecializované agentúry, ktoré majú autonómny alebo poloautonómny štatút. Sú to: Európska menová dohoda, ktorá vznikla v roku 1955, čiže ešte pred vznikom OECD, a bola komplexne prebratá z OEEC, Európska agentúra pre jadrovú energiu, Medzinárodná agentúra pre energetiku a Fond finančnej pomoci.
Poskytovanie pomoci rozvojovým krajinám realizujú tri orgány: Výbor pre rozvojovú pomoc, Výbor pre technickú spoluprácu a Rozvojové stredisko.
Jednou z najdôležitejších činností organizácie je vydávanie veľkého množstva publikácií. Z hľadiska obsahu je veľmi významný súbor teritoriálnych štúdií OECD, ktorý sa vydáva každoročne pre každý členský štát. Tieto prehľady prinášajú informácie o ekonomickom vývoji jednotlivých krajín.
Od roku 1965 sa OECD usilovala o nadviazanie obchodných vzťahov medzi Západom a Východom a v 80. rokoch venovala veľa úsilia novospriemyselneným krajinám Ázie. Reakciou OECD na novú situáciu, ktorá vznikla v Európe po roku 1989, bolo založenie Centra pre ekonomiky v transformácii. Jeho hlavnou myšlienkou bolo rozšírenie aktivít OECD na transformujúce sa krajiny strednej a východnej Európy.
Slovenská republika sa 28. septembra 2000 na zasadnutí Rady OECD v Paríži stala 30. riadnym členom tejto prestížnej ekonomickej organizácie. Slovensko má pri OECD aj svojho veľvyslanca Dušana Bellu, ktorému prezident SR Rudolf Schuster odovzdal 17. septembra 2001 poverovacie listiny mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca stálej misie OECD v Paríži.
