bežných cenách medziročne vzrástol o 8,7 %. Tempo rastu bolo o 0,4 percentuálneho bodu rýchlejšie ako v druhom štvrťroku, medziročne sa rast spomalil o 0,1 percentuálneho bodu.
Prírastok hrubého domáceho produktu súvisel z hľadiska spotreby opäť výlučne s vyšším zahraničným dopytom, ktorý vzrástol o 23,1 %. Domáci dopyt naopak klesol o 1,5 %. Z hlavných zložiek domáceho dopytu sa znížila konečná spotreba domácností o 2,2 % a tvorba hrubého fixného kapitálu o 0,6 %. Konečná spotreba verejnej správy sa zvýšila mierne o 0,2 %.
Na strane tvorby hrubého domáceho produktu vzrástla v stálych cenách pridaná hodnota vo finančnom sprostredkovaní o 3,4 mld. Sk, v priemysle o 3 mld. Sk, v školstve o 1,2 mld. Sk, v stavebníctve, verejnej správe a obrane, zdravotníctve a sociálnej pomoci rovnako o 800 mil. Sk. V ostatných spoločenských službách sa zvýšila o 700 mil. Sk. Nižší ako pred rokom bol objem pridanej hodnoty v odvetviach doprava, pošty a telekomunikácie o 2,8 mld. Sk, v obchode, hoteloch a reštauráciách rovnako o 500 mil. Sk a v poľnohospodárstve o 200 mil. Sk.
V prvom až treťom štvrťroku dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu podľa predbežného odhadu 879,9 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol hrubý domáci produkt vyšší reálne o 4 %. V bežných cenách sa zvýšil o 8,4 %. Z celkového objemu hrubého domáceho produktu vytvoril podľa odhadu súkromný sektor 89,9 %, čo je o 0,9 percentuálneho bodu väčší podiel ako v rovnakom období vlani. Na jeho tvorbe v poľnohospodárstve sa podieľal 98,8 %, v lesníctve 47,3 %, v priemysle 82,7 %, v stavebníctve 99,5 %, v doprave 63,3 % a v obchode 99,8 %.