e nielen poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale najmä pacientom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny evidovalo v septembri 2003 približne 521 tis. osôb v hmotnej núdzi, čo je 10 % obyvateľov SR. "Hlavným problémom je predovšetkým administratívna náročnosť uplatňovania výnimky, a tým vznikajúca nervozita pacienta ale i lekára a lekárnika," píše sa v informácii, ktorú v stredu prerokuje vláda.
Rozhodnutia odborov sociálnych vecí okresných úradov o poskytnutí dávky sociálnej pomoci, ktorými sa poberatelia sociálnych dávok preukazujú, sa vydávajú na neurčitý čas. Niektoré zdravotnícke zariadenia však akceptujú len mesiac staré potvrdenie, iné to nekontrolujú. Navyše zdravotnícke zariadenia nemajú možnosť overovať si aktuálnu platnosť rozhodnutia každého pacienta. "V mnohých prípadoch lekári požadujú i aktuálne potvrdenia od okresného úradu, nakoľko si chcú overiť, či sa pacient medzitým nezamestnal. Ak ho pacient nedonesie, musí platiť," uvádza informácia.
Ďalším problémom je regionálna nerovnomernosť - oblasti s vyšším počtom osôb v hmotnej núdzi sú znevýhodnené oproti prosperujúcejším regiónom. Kým v Košickom kraji je 18,9 % obyvateľstva v hmotnej núdzi, v Bratislave je tento podiel 2,5 %. To vedie aj k nerovnomerným príjmom zdravotníckych zariadení v jednotlivých regiónoch.
S poplatkami podľa ministerstva vyjadrujú súhlas najmä lekári, ale i nemocnice, hoci im situáciu sťažuje pomerne veľké množstvo výnimiek. Lekár prvého kontaktu zaznamenali pokles počtu vyšetrení o 15 %, zdravotné poisťovne zaznamenali pokles dynamiky rastu nákladov na lieky. Takisto nemocnice avizujú pokles počtu pacientov. Najväčšia zdravotná poisťovňa zaznamenala 8-percentný pokles počtu ošetrovacích dní. "Od lekárov v teréne dostávame informácie, že sa znížil počet pacientov a teda sa im môžu viac venovať a menej ich posielať k iným odborníkom. Skrátilo sa aj čakanie," píše ministerstvo zdravotníctva.
Keďže uplatňovanie veľkého množstva výnimiek, ako sa uvádza v správe, sa v praxi ukázalo ako zložité a administratívne náročné, pripravované kroky v reforme zdravotníctva už neuvažujú s takým veľkým množstvom výnimiek v novo navrhovaných zákonoch. Ministerstvo zdravotníctva preto navrhuje zavedenie adresného príspevku na zdravotnú starostlivosť vo výške 50 Sk pre občanov v hmotnej núdzi na zabezpečenie ich sociálnej ochrany, čím sa odstráni administratívna náročnosť i regionálna nerovnomernosť.