Ich cieľom bývajú zvyčajne Moskva a Petrohrad. Ruský priemysel zatiaľ dosahuje 60 % výkonu v porovnaní s úrovňou roku 1990.
V súvislosti s návštevou prezidenta Vladimíra Putina v Berlíne nemecký denník Süddeutsche Zeitung vo svojej analýze ruskej ekonomiky uvádza, že sa krajina spamätala z hlbokej finančnej krízy v roku 1998 oveľa rýchlejšie, než sa očakávalo. Vlani HDP dosiahol prírastok 8,4 % a tento rok by mal byť 5,4 %. Rusko svoje dlžoby zahraničným veriteľom tento rok platí presne a pri zachovaní súčasnej vysokej ceny ropy a plynu na medzinárodnom trhu nejestvujú obavy, že budúci rok bude horší. Rusko má v zahraničí dlh ešte 147 miliárd USD a pri devízových rezervách v západných menách a zlate okolo 37 miliárd USD rubľu nijaká kríza nehrozí.
Zahraniční investori čakajú na reformu ruského bankového systému, ktorý zostáva neprehľadný a z hľadiska potrieb priemyslu nefunkčný. Z 1300 domácich bánk by veľká časť nemohla prežiť v podmienkach otvorenej konkurencie. Súkromní investori doteraz nemôžu v krajine prakticky získať bankový úver. Len 3 % investícií do priemyslu sa financujú z úverových zdrojov bánk. Podniky sa musia pri investovaní spoliehať len na vlastné zdroje a tie veľmi často chýbajú.
Reforma ruského bankového systému sa má podľa vlády uskutočniť v priebehu piatich rokov. Hospodárski partneri Ruska túto lehotu pokladajú za veľmi dlhú. Nevyspelý bankový systém krajiny totiž brzdí rast ruského hospodárstva.
(1 USD =47,449 SKK)