Bratislava 18. septembra (TASR) - Slovensko má záujem zaviesť v budúcnosti jednotnú menu euro, o rýchlosti približovania sa k Európskej menovej únii sa však v odborných kruhoch stále vedú diskusie. Z krajín visegrádskej skupiny zatiaľ iba Maďarsko deklarovalo termín želaného vstupu do eurozóny, ktorým má byť rok 2006. SR bude pri ďalšom postupe brať do úvahy aj ambície Českej republiky a Poľska v tomto smere. Počas diskusného fóra Zväzu obchodu SR to uviedla viceguvernérka Národnej banky Slovenska (NBS) Elena Kohútiková.
Ako informovala, k týmto otázkam by mali tento týždeň zaujať stanovisko predstavitelia centrálnych bánk skupiny V4 na stretnutí v Prahe.
Slovenská republika sa podľa viceguvernérky vo väčšine sledovaných parametrov blíži k limitom maastrichtských kritérií a môže ich splniť v priebehu najbližších rokov. Neplatí to však o inflácii, ktorá v budúcich dvoch až troch rokoch zrejme neklesne na požadovanú úroveň, vyjadrenú v súčasnosti hodnotou 2,8 % (ide o kritérium s premenlivým parametrom, zohľadňujúce stav inflácie v iných štátoch EMÚ). Spoľahlivosti predikcií NBS v oblasti inflácie by podľa jej predstaviteľky pomohlo, keby ju vláda informovala o svojej stratégii pri zvyšovaní regulovaných cien.
Za prvoradý problém z hľadiska kurzovej politiky považuje NBS vývoj deficitu zahraničného obchodu, ktorému podľa E. Kohútikovej venuje "obrovskú pozornosť". Aj napriek výraznému rastu deficitu však v súčasnosti nevidí dôvod na zásah.
Z hľadiska reálnej konvergencie slovenskej ekonomiky k úrovni Európskej únie označila za kľúčové prvky reformu mikroekonomickej sféry, kvalitnú legislatívu, zreálnenie štátom dotovaných cien a reformy v sociálnej, administratívnej a iných oblastiach. Pre mikrosféru je potom rozhodujúca reštrukturalizácia bankového sektora, v ktorom hrá významnú úlohu bankový dohľad NBS.
Viceguvernérka oponovala názorom, že bankový dohľad zlyhal v prípade niektorých bánk, ktoré dlhodobo neplnili stanovené podmienky. Vyhlásila, že ak by NBS striktne trvala na plnení kritérií obozretného podnikania, musela by v roku 1998 zatvoriť 11 bánk, ktorých aktíva predstavovali 64 % aktív celého bankového sektora SR. Centrálna banka však má záujem finančné inštitúcie ozdravovať, a nie likvidovať, pretože to by malo dopad nielen na Fond ochrany vkladov, ale poškodilo by to aj klientov z podnikovej sféry. Bankový dohľad mal v minulosti podľa E. Kohútikovej príliš obmedzené právomoci, čo vyrieši pripravovaný nový bankový zákon. Okrem toho by mal podľa nej bankový dohľad vystupovať viac proaktívne (preventívne) a aj viac komunikovať s verejnosťou - doslova uviedla: "vystúpiť z ulity".