Bratislava 14. septembra (TASR) - Potenciál dlhodobej migrácie z kandidátskych krajín do štátov súčasnej európskej pätnástky dosahuje podľa Európskej komisie 1 % osôb, teda medzi 3 a 4 miliónmi. V prvých rokoch po prijatí ôsmich najlepšie pripravených východoeurópskych krajín môže Európska únia (EÚ) očakávať každoročný prílev 70 až 150 tisíc záujemcov o prácu z Východu. Počas konferencie na tému Politické a ekonomické dôsledky členstva Slovenska v EÚ a EMÚ (Európskej menovej únii) to vo štvrtok v Bratislave uviedol profesor ekonomického inštitútu Technickej univerzity vo Viedni Bernard Böhm.
Podľa jednej z analytických prác, ktoré vo svojej prednáške rakúsky vedec citoval, možno v teoretickom prípade prijatia všetkých 10 kandidátskych krajín (teda aj Rumunska a Bulharska) v prvom roku očakávať príchod približne 335 000 prisťahovalcov. Z tohto počtu asi 120 000 bude migrovať za prácou - a to 50 000 práve z Rumunska a Bulharska a 70 000 z ostatných 8 krajín.
Najväčší počet migrantov - asi dve tretiny - bude smerovať do Nemecka. Najväčšiu záťaž však vzhľadom na veľkosť krajiny bude znášať Rakúsko, kam by mohlo prísť okolo 12 % z ich celkového počtu. Podiel prisťahovalcov v alpskej republike by sa v dôsledku možného príchodu asi 370 000 osôb do roku 2030 zvýšil zo súčasných 1,3 % (údaj z roku 1998) až na 5,5 %.
K záverom v podobnom duchu dospeli aj autori ďalších prác, ktoré v Bratislave uviedol profesor Böhm. Zároveň však upozornil na vysokú mieru neistoty v tejto oblasti, čo ilustroval nenaplnením predpokladov o vysokej migrácii v EÚ po prijatí Španielska, Portugalska a Grécka v 80. rokoch.
Vzťahu Slovenska a Rakúska sa osobitne dotýka ďalší jav - každodenné dochádzanie za prácou cez hranice. Podľa rakúskej analýzy z roku 2001 sa po vstupe nových členov počet takto dochádzajúcich (zo všetkých postsocialistických štátov) do tejto krajiny bude pohybovať medzi 57 000 a 189 000 - v závislosti od stupňa integrácie (režim na hraniciach) a od toho, či bude zavedené limitujúce sedemročné prechodné obdobie (tento faktor však zmení počet "pendlerov" iba asi o 10 %). Najviac - asi tri štvrtiny - pracovníkov, dochádzajúcich spoza hraníc, bude smerovať do Viedne a jej okolia. Na konci tohto desaťročia preto budú tvoriť v rakúskom hlavnom meste takmer 8 % pracovnej sily.
B. Böhm sa vyslovil za zavedenie prechodného obdobia, obmedzujúceho voľný pohyb pracovných síl medzi "starými" a "novými" členskými krajinami. Tento krok totiž podľa neho umožní identifikovať reálnu situáciu v tejto oblasti, pričom v prípade priaznivého vývoja možno prechodné obdobie skrátiť.
Prijatie susedných krajín Rakúska do EÚ bude mať citeľné pozitívne i negatívne dopady na všeobecnú ekonomickú situáciu jeho pohraničných regiónov. V tejto súvislosti možno očakávať najmä zlepšenie cezhraničnej obchodnej výmeny, ale aj ďalšie zvýšenie tlaku na pracovnom trhu.
Viedeň sa obáva problémov, spojených s rastom tranzitnej dopravy, ktorej objem sa v budúcnosti aj v súvislosti s rozšírením únie zvýši niekoľkonásobne. Podľa štúdií by sa napríklad objem dopravy z Maďarska do Nemecka do roku 2015 v porovnaní s rokom 1995 mal zvýšiť o 373 % (po cestných komunikáciách), resp. o 265 % (po železnici) a z Českej republiky do Talianska o 369 %, resp. 161 %. Rakúsko preto bude požadovať novú dohodu s Bruselom o limitovaní tranzitnej dopravy, ktorá vystrieda súčasnú, platnú do roku 2003.
