Bratislava 7. augusta (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) vníma vývoj v SR aj naďalej pozitívne. Má obavy o rast zahraničného dlhu, ale ekonomický vývoj považuje v krátkodobom výhľade za priaznivý.
Vláda Mikuláša Dzurindu podľa najnovšej správy MMF o krajine priniesla na slovenskú scénu viacero sľubných opatrení. MMF ocenil reštrukturalizačné a privatizačné procesy podnikov a finančných inštitúcií, fiškálnu aktivitu vlády SR a nastúpenú cestu ku klesajúcej inflácii. Znižovanie zahraničného dlhu musí byť ale pre vládu podľa MMF prioritou.
Predpovede slovenskej vlády a MMF sa v určitých bodoch rozchádzajú. Kým vláda SR predpokladá, že schodok bežného účtu platobnej bilancie sa tento rok zníži pod 5 % hrubého domáceho produktu (HDP), MMF sa prikláňa k rozmedziu 6 až 6,5 % HDP. Pripúšťa však, že k zníženiu tohto deficitu môže dôjsť pod vplyvom silnejšieho vývozu a slabšieho dovozu. V strednodobom výhľade MMF nepochybuje o znížení deficitu pod 5 % HDP. Otázkou stále ostáva export, ktorý je primárnym stimulom k dosiahnutiu uvedeného cieľa.
Fiškálna konsolidácia je ďalšou kľúčovou oblasťou, ktorej sa Slovensko bude musieť výraznejšie venovať. MMF očakáva na tomto poli reformu verejných výdavkov, ktoré by vyvážili dopad daňových reforiem, konkrétne 19-% rovnej dani. Tá mala byť podľa fondu zavedená po zvýšení spotrebnej dane vo viacerých fázach, nie jednorazovo, aby tým bola fiškálna konsolidácia ohrozená len minimálne. Fiškálny deficit by sa mal podľa MMF každý rok znížiť zhruba o 1 %.
S menovou politikou na Slovensku je MMF v zásade spokojný a vo svojej správe uvádza, že 150-bodové zníženie úrokových sadzieb v novembri 2002 bolo správnym a náležitým krokom. Postupné posilňovanie slovenskej koruny by nemalo byť zo žiadnej strany výraznejšie ohrozené. Národná banka Slovenska (NBS) by však nemala do popredia dávať strednodobé inflačné zámery, ale stabilitu výmenného kurzu.
Prijatie eura v SR považuje MMF v roku 2006 za reálne, avšak upozorňuje, že "ako" je rovnako dôležité ako "kedy". Najskôr totiž musí dôjsť k zvýšeniu ekonomickej flexibility, najmä so zameraním sa na pružnosť trhu práce a celkové posilnenie finančného sektora.
Vo svojom ekonomickom výhľade pre SR uvádza MMF medzi prvými rizikovými položkami spomalenie rastu reálneho HDP v rokoch 2003 a 2004 na 4 %. Hlavnou príčinou je zvýšenie spotrebnej dane a rovnaká úroveň prípadne pokles reálnych miezd na druhej strane.
Medzi najznepokojivejšími aspektmi MMF uvádza tiež zatiaľ nedostatočné štrukturálne zmeny a vysokú nezamestnanosť. Pod naposledy menovaný faktor sa neustále pripisujú vysoké regionálne rozdiely a sociálny systém, v ktorom sa nezamestnanému oplatí poberať podporu v nezamestnanosti viac, ako zarábať si v zamestnaneckom pomere. MMF však oceňuje nedávne zníženie počtu ľudí bez práce pod 15 %, čo má na svedomí sprísnenie podmienok pre získanie podpory v nezamestnanosti.
