Bratislava 5. augusta (TASR) - Systém doplnkového dôchodkového poistenia už zrejme nebude po jeho pripravovanej transformácii na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) pre ľudí natoľko atraktívny ako teraz. Príspevky zamestnávateľov, ktoré posielajú na účet svojich pracovníkov v niektorej z doplnkových dôchodkových poisťovní (DDP), sa totiž podľa návrhu zákona o dani z príjmov z dielne rezortu financií budú po novom považovať za súčasť príjmu a zamestnanci z nich budú musieť zaplatiť daň aj príslušné odvody do poistných fondov.
"Domnievam sa, že málokto bude chcieť, aby mu zamestnávateľ platil niečo, čo mu bude znižovať čistý príjem bez toho, aby sa mu to odrazilo v okamžitom profite," myslí si štátny tajomník ministerstva práce Michal Horváth. V novej situácii budú podľa neho podniky zamestnancom skôr poskytovať pravidelne mimoriadne prémie, ktoré si budú sami ukladať v DDP. "Z tohto dôvodu zrejme dôjde aj k zmene mnohých pracovných a kolektívnych zmlúv v podnikoch, v ktorých sa zamestnávateľ zaviazal platiť zamestnancom na doplnkové dôchodkové poistenie," skonštatoval Horváth. Z celkovo zhruba pol milióna súčasných klientov DDP je totiž až 85 % takých, ktorým na dôchodkové pripoistenie prispieva aj zamestnávateľ a len zvyšných 15 % si platí na svoj budúci dôchodok len samostatne.
Štátny tajomník vyzdvihol, že nová legislatíva, v rámci ktorej chce štát motivovať ľudí, aby si aj dobrovoľne sporili na dôchodok, prostredníctvom štátnej prémie, bude cielená na nižšie príjmové skupiny. "Súčasný systém zvýhodnenia doplnkového dôchodkového poistenia formou daňových úľav, ktorý by mal zaniknúť koncom tohto roka, motivuje skôr ľudí s nadpriemernými platmi," zdôraznil. Sporitelia si totiž môžu znížiť daňový základ o desatinu svojho príspevku do DDP, ich dávky, ktoré im následne poisťovňa vypláca, sú však takisto zdaňované 10-% sadzbou. "Občan s príjmom do 12 800 Sk, ktorý si platí na doplnkové pripoistenie len samostatne 500 korún mesačne, tak od štátu týmto spôsobom nezíska absolútne nič," upozornil štátny tajomník. Podľa nového zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorý by mal platiť od roku 2004 a k príspevkom každoročne priznáva štátnu prémiu vo výške 18 % z objemu zaplatených príspevkov, by mal pritom od štátu za rok získať 1 080 Sk.
Maximálna suma prémie bude ohraničená 20 % priemernej mesačnej mzdy v slovenskom hospodárstve, platnej v predchádzajúcom kalendárnom roku, čo znamená, že za rok 2004 by mala podľa predpokladov dosiahnuť 2 827 Sk. Keďže súčasné DDP sa budú podľa spomínaného návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení musieť v priebehu roka 2005 transformovať na dôchodkové fondy, Horváth predpokladá, že prvýkrát pripíšu prémie na účty klientov v roku 2006 spätne za rok 2004 aj 2005.
san
