stnou vinou - katastrofou európskeho poľnohospodárstva. Ale poskytuje šancu, aby sa agrárny systém - posledná bašta plánovanej ekonomiky - dostal na novú, trhovejšiu základňu, čo by bez krízy zrejme trvalo oveľa dlhšie. Zmenu bude treba urobiť aj z toho dôvodu, že verejnosť si znovu uvedomuje, ako tento systém funguje.
Dva príklady z minulých dní: Poľnohospodársky komisár EÚ Franz Fischler oznámil, že "počet kusov hovädzieho dobytka, ktoré dotujeme", sa zredukuje. Autor komentára zdôrazňuje, že EÚ subvencuje peniazmi daňových poplatníkov nadprodukciu. A bude tak robiť aj v budúcnosti, aj keď z pochopiteľných príčin v trochu menšom rozsahu. Otec sociálno-trhovej ekonomiky Josef Riegler povedal, že vidí ako "nevyhnutnosť obmedziť množstvo produkcie v záujme riadenia trhu". Nepovedal to pred 20 rokmi v Moskve (tam model plánovanej ekonomiky ako celok skrachoval veľkolepo a s konečnou platnosťou v roku 1991), ale v roku 2001 vo Viedni.
Ako sa učia žiaci základných škôl na hodinách geografie a ekonomiky, množstvo výroby riadi trh. A aj bez subvencií to väčšinou nerobí zle. Čo sa stáva, keď byrokrati v sektore "riadia trh", to si môže každý predstaviť podľa stavu agrárneho rozpočtu EÚ a podľa trvalého rastu prebytkov mlieka, masla, bravčového mäsa a podobne. Ide o hory produktov, ktoré sústavne požierajú dane poplatníkov.
Die Presse dospieva k záveru, že aj keď sa túto problematiku vcelku darí pekne ideologicky odôvodňovať a ponúkať dobre znejúce frázy (multifunkčné poľnohospodárstvo a pod.), najneskôr pri rozšírení EÚ sa bude musieť poľnohospodárstvo zmeniť na "normálne" trhové odvetvie. Bude to treba urobiť aj preto, lebo z rozpočtových dôvodov sa nebude môcť pokračovať v doterajšej ceste. Podľa Die Presse by nebolo zlé, keby sa s prestavbou poľnohospodárstva začalo práve v najvhodnejšom čase.