čom výhody členstva prevýšia jeho nevýhody. SR by preto mala zaviesť euro čo najskôr potom, ako udržateľným spôsobom splní maastrichtské kritériá. Vyplýva to zo Stratégie prijatia eura v SR, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií SR (MF) a Národná banka Slovenska (NBS) a ktorou sa bude v stredu zaoberať vláda.
V súčasnosti vládny kabinet pripravuje a postupne schvaľuje reformy vo viacerých kľúčových oblastiach. Definitívna podoba väčšiny týchto reforiem, vrátane ich dopadov na verejné financie, bude známa v priebehu nasledujúceho roka. Nevyhnutným predpokladom pre vstup Slovenska do eurozóny je podľa spoločného vyhlásenia MF a NBS realizácia týchto reforiem, ktoré podporia zdravé podnikateľské prostredie v SR, flexibilný trh práce a stabilné makroekonomické prostredie. Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení uviedla, že predpoklady na splnenie maastrichtských kritérií by mala v SR vytvoriť do roku 2006. NBS deklarovala, že podporuje vstup do menovej únie v najskoršom možnom termíne. Výhody integračného procesu totiž bude podľa NBS a MF možné čerpať v plnej miere až v jeho konečnej fáze, teda v menovej únii.
Slovenská republika sa zaviazala ku vstupu do Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), a tým aj k zavedeniu eura, podpísaním prístupovej zmluvy do Európskej únie (EÚ) v apríli 2003. Vstupom do EÚ sa Slovensko stane členom HMÚ, pričom z plnenia niektorých záväzkov člena menovej únie bude mať dočasnú výnimku. Predpokladá sa, že po splnení maastrichtských kritérií bude táto výnimka zrušená a Slovensko sa stane členom zóny s jednotnou menou. Záväzok, ktorý SR prijala podpisom prístupovej zmluvy, jej neumožňuje trvale pôsobiť v EÚ mimo menovej únie. SR sa podpisom zmluvy zároveň zaviazala uskutočňovať hospodársku politiku, ktorá je v súlade so zásadami hospodárskej politiky v HMÚ.
Podmienkou členstva v eurozóne je pripravenosť krajiny prijať jednotnú menu euro a schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Formálnou podmienkou pripravenosti krajiny na prijatie jednotnej meny je splnenie maastrichtských kritérií. Podľa nich nesmie byť inflácia v SR rok pred vstupom do HMÚ vyššia ako v troch krajinách EÚ s najnižšou infláciou. Nominálna konvergencia tiež predpokladá rok pred zavedením eura maximálny fiškálny deficit na úrovni 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), zadlženosť vlády do výšky 60 % HDP a úrokové miery nie vyššie ako priemerná úroková miera troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie. Posledné kritérium predpokladá dvojročné členstvo v ERM II, teda pohyb výmenného kurzu koruny v rámci fluktuačného pásma +/- 15 % voči euru. Slovensko bude mať najväčšie problémy s plnením fiškálneho kritéria, keď vlani dosiahol fiškálny deficit 7,2 % HDP. Naopak, SR plní už podmienku maximálnej zadlženosti vlády, keď podiel verejného dlhu SR na HDP klesol vďaka použitiu príjmov z privatizácie a v súčasnosti dosahuje 44,3 %.
