borov však aj takéto zvýšenie najnižšej mzdy považovali za nedostatočné a na rokovaní požadovali úpravu minimálnej mzdy na aspoň 6 760 Sk, ich pôvodná požiadavka pritom bola 8 100 Sk. Podľa predchádzajúceho návrhu rezortu práce a sociálnych vecí sa mala minimálna mzda zvýšiť na 5 950 Sk. Keďže sa na raste minimálnej mzdy sociálni partneri nedohodli, o jej konečnej úprave rozhodne vláda.
Minimálnu mzdu v súčasnosti podľa ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka dostáva len jedno percento zamestnancov. "Prikladá sa jej preto neadekvátny, nesprávny a úplne neefektívny rozmer," povedal. Vysoká úroveň minimálnej mzdy je podľa ministra nespravodlivá. "Nevidím nič spravodlivé na tom, aby nekvalifikovaný zamestnanec bez akéhokoľvek vzdelania zarábal zhruba rovnako ako napríklad človek s vysokou školou v pozícii učiteľa základnej školy," skonštatoval Kaník.
Ministra podporil aj zástupca zamestnávateľov Jozef Kollár. "Som prekvapený, že o jednom percente zamestnancov sa vedú takéto diskusie," povedal. Zvýšenie minimálnej mzdy je podľa neho problém len pre "chudobnejších podnikateľov" najmä v textilnom a odevnom odvetví ako aj pre živnostníkov a poľnohospodárov. Diskusia by sa podľa neho mala viesť najmä o zvýšení výkonnosti ekonomiky.
"Minimálnu mzdu chápeme ako kategóriu, ktorá redukuje chudobu," povedal viceprezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Peter Gajdoš. Sociálne cítenie sa podľa neho zo spoločnosti vytratilo. "Ak sme v roku 1991 mali podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v roku 53 percent, tak teraz máme 43 percent," skonštatoval.
Tripartita tiež prerokovala návrh zákona o prídavkoch na deti, návrh zákona o riešení hmotnej núdze ako aj návrh zákona o životnom minime. So všetkými predloženými legislatívnymi úpravami však KOZ nesúhlasí. Súhlas všetkých sociálnych partnerov sa dosiahol pri návrhu Projektu transformácie Slovenskej správy ciest, návrhu legislatívneho zámeru zákona na vytvorenie spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a aj pri návrhu zákona o odpadoch.