Vrútky 31. augusta (TASR) - Už štyri roky vo Vrútkach osobne stráži keramikár a výtvarník Jozef Danč keramickú manufaktúru v konkurze, ktorú v roku 1992 sprivatizoval. Podľa jeho slov do tejto situácie sa dostal na základe zlých zákonov, ktoré nepomáhajú malým a stredným podnikateľom, a vplyvom neprajných bánk a nesplnených prísľubov politikov.
Prevádzku na ručnú výrobu úžitkovej keramiky v priemyselnej zóne vo Vrútkach založili ešte v roku 1958. J. Danč v nej neskôr pracoval ako výtvarník-keramikár. Keď ju začiatkom deväťdesiatych rokov chceli zrušiť a v objekte urobiť sklady reziva, rozhodol sa ju sprivatizovať a zachrániť aj zamestnanie približne 50 zamestnancom. Musel si však na to zobrať niekoľkomiliónovú pôžičku.
Zo začiatku manufaktúra prosperovala. Vytvoril pri nej keramické štúdio a konečne mohol vo veľkom vyrábať estetické svietniky, vázičky, rôzne suveníry a iné keramické výrobky podľa vlastných návrhov. Po čase však manufaktúru nepriaznivo zasiahol rozpad východných trhov a konkurencia, ktorá dokázala na automatoch vyrábať lacnejšie, i keď menej kvalitne. Ekonomická situácia ho nakoniec prinútila dať prevádzku do konkurzu a všetkých zamestnancov prepustiť. Pred voľbami v roku 1998 ho navštívili aj niektorí politici, prisľúbili pomoc, ale sľuby doteraz nesplnili.
Odvtedy býva v jednej z kancelárií, pretože rodinný dom založil, keď si bral z banky úver. Na pomoc si zobral dvoch strážnych psov z útulku zvierat. Hovorí, že sú teraz traja, ktorých nikto nechce. O kúpu manufaktúry, technického zariadenia, ale ani 1,5-hektárového pozemku totiž doteraz nikto neprejavil záujem. Na projekt automatickej linky na výrobu kuchynského riadu nezískal prisľúbený úver. Majetok, ktorý stráži, však stále ešte predstavuje hodnotu 15 miliónov korún. Sám pritom žije z niečo vyše dvetisíckorunovej sociálnej podpory.
Čas pri strážení objektu využíva na básnickú a výtvarnú tvorbu. Najskôr vydal vo vlastnom náklade ako bibliofíliu básnickú zbierku, doplnenú originálmi vlastných ilustrácii. V marci tohto roka mu v Turčianskej galérii v Martine pripravili výstavu jeho zaujímavých olejomalieb a keramiky, ktorú nazval Správa, že ešte žijem... V najbližšom období by ju mali dokonca inštalovať aj v Paríži a v niektorom talianskom meste.