val historik a ekonóm Ivan Berend z americkej univerzity UCLA. Berend skúmal 10 rokov vývoja v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE) a reformy v nich, uvádza v dnešnom čísle denník Le Monde.
V štúdii s názvom Od zmien režimu ku kontinuálnemu ekonomickému rastu relativizoval I. Berend ekonomický rozmach vo viacerých krajinách regiónu, aj keď niektoré dosahujú pozoruhodný ekonomický rast. Len Maďarsko a Poľsko dosiahli v rokoch 1997-98 úroveň priemyselnej produkcie z roku 1989, poznamenáva autor.
Ani obnovenie ekonomického rastu v polovici 90. rokov neumožnilo KSVE dotiahnuť sa na Západ. Vzdialenosť medzi KSVE a najmenej rozvinutými krajinami Európskej únie (EÚ) ostáva stále veľká. Česká republika by sa mohla dostať na ich úroveň o 10-15 rokov, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko o 20-25 rokov, Rumunsko a Litva o 35 rokov a Albánsko o 65-75 rokov. O Slovensku sa denník v tomto prípade a ani v celom článku osobitne nezmieňuje.
Príčinou tohto stavu je zaostávania KSVE v technologickej revolúcii. SVE ako iné periférne oblasti nikdy nebola miestom, kde by sa iniciovali technologické revolúcie, uvádza I. Berend. Spomína pritom, že už pred 100 rokmi odchádzali mnohí vedecky nadaní ľudia uskutočňovať vedecké sny do bohatých krajín. Krajiny SVE uskutočňovali svoj pokrok tým, že napodobňovali Západ a preberali jeho technológie.
Od roku 1989 ide do regiónu silný prúd zahraničných investícií. Lenže až do roku 1995 takmer polovica zahraničných investícií smerovala len do Maďarska. Všetky investície však neviedli k reštrukturalizáciám, cieľom niektorých bolo len rozšíriť trhy zahraničných spoločností. I. Berend v tomto bode uvádza implantovanie sa skupín ako Nestlé, Meinl, Danone v KSVE.
V kľúčovom rezorte telekomunikácií, "základe každého technologického pokroku", sa najviac dopredu dostalo Maďarsko, keď predalo 67 % bývalej štátnej spoločnosti MATÁV americkej Ameritech International a nemeckým Deutsche Telekom. Počet telefónnych liniek na 100 obyvateľov sa zvýšil z 9,6 v roku 1990 na 33,2 v roku 1997. Prípad Maďarska pripomína "pozoruhodný ekonomický zázrak Španielska a Írska", keď v týchto krajinách zahraničný kapitál viedol k silnému ekonomickému rastu v moderných sektoroch. To je však výnimka, konštatuje I. Berend.
V KSVE sú aj pozitívne signály, medzi ktoré patrí rastúci počet užívateľov internetu v ČR, Slovinsku, Estónsku a Maďarsku: v nich dosiahol úroveň porovnateľnú s priemerom na Západe.
Veľký kontrast je medzi krajinami strednej Európy a Ruskom, ďalšími bývalými krajinami ZSSR okrem pobaltských štátov a Balkánom.
Podľa I. Berenda KSVE prechádzajú od polovice 70. rokov až do dnešných dní dlhou ekonomickou krízou. Jej etapami bol ropný šok v roku 1973 a veľké zadlženie v 80. rokoch. Izolácia týchto krajín za železnou oponou chránila miestnu produkciu, ale prehlbovala zaostávanie. KSVE síce urobili veľa na zlepšenie svojej "periférnej" situácie, ale stále sú utiahnuté za "oponou chudoby".