BRATISLAVA/BRUSEL. Ak to západné krajiny myslia so solidaritou v rámci Európskej únie vážne, mali by sa o ňu zasadzovať vo všetkých strategických oblastiach, a to vrátane tej, ktorá sa týka energetickej bezpečnosti.
V súvislosti s dnešným rokovaním Európskeho parlamentu (EP), ktorého súčasťou je aj téma rozširovania plynovodu Nord Stream, to uviedla slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.
Zároveň opätovne poukázala na to, že zdvojnásobenie kapacity tohto plynovodu ohrozuje energetickú bezpečnosť Slovenska.
Menej peňazí a ohrozené dodávky
"Prípadné naplnenie projektu ovplyvní východoeurópske krajiny vrátane Slovenska, či už z hľadiska výpadku príjmov z tranzitu suroviny, ale aj v rámci ohrozenia samotných dodávok plynu," zdôraznila europoslankyňa.
Ako dodala, na riziko projektu pre krajiny východnej Európy, a to, že je v protiklade so snahou o diverzifikáciu zdrojov, už viackrát upozornil aj Maroš Šefčovič, slovenský podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu.
Projekt rozšírenia ráta s výstavbou tretej a štvrtej vetvy plynovodu Nord Stream, slúžiaceho na priamy import dodávok zemného plynu z Ruskej federácie po dne Baltského mora do Nemecka.
V súčasnosti je v štádiu dohody medzi ruským Gazpromom a niekoľkými veľkými západoeurópskymi plynárenskými spoločnosťami.
Sankcie nie sú prvoradé
"Ukazuje sa, že pokiaľ ide o naozaj veľké peniaze, nezmyselné sankcie voči Rusku, na ktoré všetci jasne doplácame, prestávajú byť prvoradé," uviedla v tejto súvislosti Flašíková Beňová.
Upozornila tiež na to, že proti dohode sa nepostavil doteraz žiadny politický predstaviteľ členských štátov EÚ, z ktorých pochádzajú plynárenské koncerny angažujúce sa v projekte.
