Podľa hlavného ekonóma spoločnosti Coface Juliena Marcillyho tento trend vedie k postupnému zmiznutiu likvidity. Referendum, ktoré vyhlásil grécky premiér Alexis Tsipras podľa Marcillyho situáciu nezlepší.
„Takýto odliv by aspoň sčasti mohla kompenzovať Európska centrálna banka poskytnutím vyššej likvidity, no práve rozhodnutie o uskutočnení referenda a vyššom riziku schopnosti splácať svoje pohľadávky zo strany gréckych bánk, túto možnosť vylučujú.“
Firma Coface hodnotí riziko podnikania a splácania pohľadávok medzi firmami v Grécku rizikovým stupňom C.
Marcilly si netrúfa predpovedať výsledky referenda. „Podľa ostatného prieskumu z 28. júna by mala plán zahraničných veriteľov odobriť v referende značná časť Grékov. Na jednej strane, väčšina Grékov si stále želá zotrvať v eurozóne. Na druhej strane sú však rovnako znechutení aj z úsporných opatrení.“
V referende sú podľa Marcillyho možné tri scenáre:
- V referende vyhrá „Áno plánu“: „Dá sa očakávať dohoda s veriteľmi, keďže by to schválilo aj hlasovanie v referende. Riziko odlivu kapitálu by sa zmenšilo, podpora bankovému systému by prišla aj zo strany ECB. Grécko by zotrvalo v eurozóne, vláda Tsiprasa by rezignovala, krajine by sa otvorili dvere k predčasným voľbám, alebo by sa začala formovať koaličná vláda vrátane strán Potami, ND a PASOK.“
- V referende vyhrá „Nie plánu“: „Ak by došlo k tomuto scenáru, ECB by zastavila poskytovanie likvidity gréckym bankám. Zahraničné investície by sa obmedzili na dlhé obdobie. Len pripomeňme, že takéto opatrenia trvali na Cypre dva roky, zatiaľ čo Island už zjemnil niektoré z opatrení na kontrolu kapitálu, ktoré v krajine trvali od roku 2008. Okrem toho, ak by sa banky opäť otvorili, odliv kapitálu by pokračoval. Grécka centrálna banka by zrejme vydala nejakú paralelnú menu (a de facto by opustila eurozónu). Dalo by sa očakávať značné znehodnotenie novej meny. Vzrástla by inflácia a ekonomika by sa dostala do hlbokej recesie.“
- Menej pravdepodobné scenáre: „Prezident Pavlopoulos by zrušil referendum, alebo by zrušil jeho výsledky, ak by bola účasť príliš nízka (menej ako 40 percent). Oba scenáre by však priniesli veľa neistoty.“
Marcilly pripomína aj riziko pre zvyšok eurozóny, ktoré je už nižšie ako bolo v rokoch 2010 – 2012, keďže súkromný sektor sa už zbavil gréckeho verejného dlhu. Európska centrálna banka môže naďalej kupovať vládne dlhopisy.
„Pravdepodobné je aj chvenie na akciových trhoch, nehovoriac o poklese podnikateľskej dôvery. Dá sa však rovnako očakávať, že oslabovanie eura bude pokračovať. A bezpečné krajiny, hlavne Nemecko, budú ťažiť z nižších výnosov štátnych dlhopisov,“ dodáva Marcilly.
