sektore sa oveľa lepšie držia malé oceliarne a medzi nimi tie, ktoré nedávno správne investovali do svojho rozvoja.
Po oceliarňach Wheeling-Pittsburgh, LTV Steel, Nothwestern Steel and Wire a CSC-Steel sa v poslednom čase pod ochranu 11. kapitoly amerického konkurzného poriadku dostala aj firma Heartland Steel. Hutnícke kombináty ohlasujú stagnáciu výroby, prepúšťanie a straty na ziskoch. V treťom štvrťroku minulého roka nebol takmer ani jeden z nich ziskový. Odvtedy sa, ako uvádza nemecký denník Süddeutsche Zeitung, situácia znovu zhoršila.
Americké oceliarske koncerny uvádzajú ako hlavnú príčinu svojich problémov zahraničnú konkurenciu na domácom trhu. Podľa nich ide o "nečisté importy" a "údajný likvidačný cenový pokles". Ceny oceliarskych výrobkov od apríla minulého roku do konca decembra naozaj klesli o 30 %. Je samozrejmé, že dolár, ktorý je dlhý čas silný, podporuje import aj v tejto oblasti. Oceliarne v USA, ktoré predvlani išli na plné obrátky, na sklonku uplynulého decembra vyťažovali svoje kapacity len na 75 %.
Obdobia rozmachu a kríz zažíva toto odvetvie po celom svete. V rôznych krajinách sa však objavuje v rozdielnom čase. Prejavuje sa rôznosťou svojej dĺžky a iným stupňom intenzity. Americké oceliarstvo mohlo mať za sebou dlhé obdobie prosperity. Podľa expertov ho však vo svojom záujme veľmi dobre nevyužilo. Spotreba ocele v USA od roku 1994 do roku 2000 vzrástla zo 100 na 125 miliónov ton, ale výroba domácich oceliarní zaznamenala vzostup z 80 len na 91 miliónov ton. Na príčine boli katastrofálne dôsledky poklesu výroby od roku 1983, počas ktorej stratili banky a kapitáloví investori svoju dôveru voči oceliarskym gigantom. Odvtedy uprednostňujú oceliarne, ktoré počas hospodárskych cyklov nedostávajú také silné údery. Mnohé oceliarne radšej dovážajú oceľ zo zahraničia, než by ju vyrábali vo svojich zariadeniach.
Podľa mnohých odborníkov na túto oblasť nie je opodstatnené tvrdenie, že pokles cien v USA je výsledkom len lacných dovozov. Mohlo to platiť len na krátky čas v období ázijskej krízy, ale zanedlho sa situácia normalizovala. Európa sa držala voči trhu v USA veľmi rozumne. Podľa predstaviteľa nemeckého zväzu oceliarenského priemyslu Dietera Amelinga ceny ocele a výrobkov z nej by mohli rásť aj v prípade zvyšujúcich sa dovozov z Európy.
Téza, že si americký oceliarsky priemysel zapríčinil problémy sám, nachádza čoraz širšiu podporu aj v samotných USA. Terajší americký viceprezident Richard Cheney ešte pred nástupom do funkcie dostal od zväzu spracovateľov ocele CITAC list, v ktorom sa hovorí, že USA trvalo podporujú myšlienku otvorených trhov. To je podľa jeho autorov dôležité, lebo americký oceliarsky priemysel pokrýva len 75 % domácej spotreby ocele. Spracovatelia ocele majú 40-násobne viac zamestnancov než jej výrobcovia. Ak by došlo k ochrane amerického trhu pred dovozmi, zrejme by to malo za následok len to, že by sa naliehavo potrebná a nevyhnutná obnova domácich oceliarní odložila. V liste sa tiež uvádza, že americké oceliarstvo už 30 rokov pociťuje potrebu "obchodnej ochrany". Avšak nijaké ochranné opatrenia nemôžu zamedziť, aby sa jednotlivé oceliarne nedostávali do problémov aj v časoch hospodárskeho boomu.
Experti potvrdzujú, že americké oceliarstvo prežíva problémy zapríčinené štruktúrnymi a konjunkturálnymi faktormi. J. Fruehan z amerického ústavu pre výskum oceliarskeho priemyslu CiSR na Carnegiho Mellonovej Univerzite už roky kritizuje veľké oceliarne za to, že zanedbávajú obnovu výrobných zariadení. Mnohé koksovne, vysoké pece a valcovne sú zastarané, a ani v lepšom prípade nedosahujú najvyššie svetové produkčné parametre.
Podľa Freuhana sú preto náklady na výrobu v nich vyššie a prehrávajú aj v súboji s domácimi menšími hutami. Takmer všetky majú elektrolýzy na železný šrot, kým veľké oceliarne zotrvávajú na výrobe ocele zo základných surovín. Malé oceliarne však majú predsa len jeden nedostatok: pre automobilový priemysel nedokážu vyrábať dostatočne čistý karosársky plech; zo železného šrotu to zatiaľ jednoducho nejde.
Bez slabosti veľkých oceliarni by sa však malé hute v USA nestali také silné. V Európe totiž prevláda presvedčenie, že ak by mali americké hutnícke kombináty správnu výrobnú štruktúru a boli by dokonale vybudované, museli by vyrábať v porovnaní s malými oceliarňami nielen kvalitnejšie ale aj cenovo výhodnejšie.
