Prezident Kiska v pondelok popoludní oznámil, že zákon podpísal. Pozrite si hlavné dôvody, prečo ho mal vrátiť parlamentu.
Zákon o bol prijatý v zrýchlenom režime, Smer to odôvodnil „hrozbou vážnych hospodárskych škôd“.
Je otázka, či to bol dostatočný argument na zrýchlené prijímanie zákona. Legislatívne pravidlá vlády SR totiž hovoria, že zrýchlene možno prijímať zákona len vtedy, keď hrozia vážne hospodárske škody štátu, nie súkromným podnikateľom.
Keby sa aj politici a právnici zhodli, že zoškrtaním dlhov stoviek dodávateľov Váhostavu hrozia vážne hospodárske škody štátu, zrýchlene sa mala prijímať len malá časť takzvaného „lex Váhostav“. Schválený zákon má totiž dvadsaťtri strán, o Váhostave sú len zhruba dve.
Pri väčšine zákona nebol dôvod, aby sa schvaľoval zrýchlene, bez verejnej debaty a riadneho schvaľovacieho procesu v parlamente.
Smer cez zákon o Váhostave presadil napríklad aj ustanovenia o kríze spoločnosti a zákaz vrátania vkladov. Kríza spoločnosti je špeciálny režim ešte pred bankrotom, keď má firma veľa záväzkov a málo majetku.
Zákon v takomto prípade obmedzuje obchody spoločnosti s jej konateľmi, spoločníkmi alebo inými spriaznenými osobami.
Čo to v praxi znamená? Keď podnikateľ robí pre vlastnú eseročku zadarmo a peniaze z firmy si vyťahuje napríklad tak, že jej prenajíma kancelársky priestor či auto za premrštené ceny, po novom mu môže hroziť súd.
Keď takáto firma bude dlhovať peniaze dodávateľom, môžu konateľov či spoločníkov žalovať a vymáhať rozdiel medzi premršteným a trhovým nájom, teda sumu, ktorú na takomto prenájme eseročka tratí.
Prezident Andrej Kiska už zákon s rovnakým nápadom odmietol, bolo to ešte v novembri 2014. Neskôr sa Smer pokúšal prezidentské veto prelomiť, no chýbal mu na to jeden hlas.
Takzvaný „lex Váhostav“ okrem toho rieši napríklad aj register diskvalifikovaných osôb.
Podnikatelia, ktorí neskoro vyhlásia bankrot svojej firmy alebo im súd nariadi zákaz činnosti, budú z biznisu diskvalifikovaní a nemôžu byť napríklad konateľmi či členmi predstavenstiev.
Smer zákonom o Váhostave navŕtal tunel do balíka peňazí, ktoré štát vyberá cez bankový odvod. Aktuálne je v ňom približne pol miliardy eur, ďalšiu pol miliardu majú banky zaplatiť v nasledujúcich rokoch.
Tieto peniaze mali pôvodne slúžiť iba na záchranu bankového sektora. Smer tento zákon zmenil a to tak, že peniaze môže míňať prakticky na čokoľvek.
Teraz vláda Roberta Fica avizuje, že zoberie z „bankového fondu“ približne 40 miliónov eur. Peniaze naleje do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) a cez ňu bude vykupovať pohľadávky drobných veriteľov Váhostavu za polovicu ich nominálnej hodnoty.
Program výkupu pohľadávok Váhostave je len politickým vyhlásením, jeho podmienky zákon nerieši. Podľa zákona môže vláda peniaze z „bankového fondu“ míňať na podporu akejkoľvek štátnej firmy, nielen na podporu SZRB. Kto, koľko a na aký účel dostane, má vláda určovať svojím nariadením.
„Otvára sa cesta na dotovanie štátnych a sprostredkovane aj súkromných subjektov,“ myslí si Peter Goliaš, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Príležitosť na dotácie podnikateľov vidí aj prezident Slovenskej bankovej asociácie a riaditeľ Všeobecnej úverovej banky Alexander Resch.
„Prostriedky nahromadené v bankovom fonde môžu byť využité na iný účel, napríklad na selektívnu podporu rôznych spoločností, a nie na riešenie prípadných finančných kríz v bankovom sektore,“ vyhlásil Resch ešte minulý týždeň.
Smer menil využitie „bankového fondu“ napriek tomu, že takúto zásadnú zmenu musí najprv komentovať Európska centrálna banka (ECB).
